Falošná zodpovednosť a nefalšovaný egoizmus

Nechtiac som sa „zoznámila“ s dámou, ktorá telefonovala tak nahlas, že sa to nedalo nevypočuť si.

Naozaj to bola nádherná dáma v stredných rokoch. Všimla som si ju okamžite, ako vstúpila do exteriéru veľkého záhradníctva. Krásne upravená, oblečená, bolo vidieť, že v živote nestráda, a aj to čo má v hlave, nemusí byť na zahodenie.

Obsah jej rozhovoru ma však šokoval. Kamarátke sa vyznávala z toho, že potrebuje rodičom niečo nakúpiť, ale že im to nechá pri plote, predsa len ich v čase stúpajúcich pozitívnych testov na covid-19 nechce nakaziť, veď človek dnes už nikdy nevie.

Ako zvykneme vtipkovať (smiech lieči), koronavírus je taký nebezpečný, že sa musíte najprv otestovať, aby ste zistili, že ho máte.

Pomyslela som si, ó, aká zodpovedná!

Asi desaťročný chlapec okolo nej šťastne pobehoval a spolu s mamou bez rúšok obchytávali snáď všetko, čo exteriér ponúkal. Jasné, rúška vonku nie sú povinné a ešte aj jej zodpovednosť k rodičom mi napovedala, no a čo, veď ide o zodpovednú rodinu. Rúško nemám ani ja, nie každý holduje covidfetišizmu.

V telefonáte na celý exteriér (naozaj bola veľmi pekná dáma, tak prečo nie) kamarátke ďalej vysvetľovala, že vonku je tak krásne, že predsa nebude čakať doma na výsledky testov len preto, že jednému kolegovi v práci potvrdili koronavírus. Spozornela som.

Zamyslela som sa nad tou povestnou „zodpovednosťou“. Ku komu vlastne? Tak ona pre istotu rodičov neohrozí, veď človek dnes nikdy nevie, či je alebo nie je nositeľom koronavírusu, ale medzi ľudí, aj do obchodu vonku, ide akoby sa nechumelilo, veď nebude doma, veď vonku je tak krásne! Z jej egoizmu ma až mrazilo.

Ani som sa jej nestačila báť ako potenciálneho koroňáka. Paralizoval ma jej egoizmus a egoistické zmýšľanie.

Čo sú to za ľudia, ktorí musia pre podozrenie zo šírenia vírusu ísť na testy, na ich výsledky čakajú mimo najmilovanejších, ale medzi ostatných vyštartujú akoby sa nechumelilo? Najlepšie do prevádzok, medzi čo najviac ľudí, nehovoriac o tom, že tie predajne živia množstvo ľudí?

Logika mi hovorí, že ak už niekto ide na test, tak má na to dôvod. Nejde tam pre to, že nemá čo robiť, alebo nevie čo s peniazmi. Jasné, určite sú aj takí, čo sa dajú otestovať preventívne, alebo dokonca test dostanú ako vtipný darček od priateľov, ktorí ani v dnešnej dobe nestrácajú humor. Ale táto pani mala pozitívne testovaného kolegu a podľa telefonátu s ním sedela v kancelárii. Jej firma je dočasne, podľa telefonátu, zatvorená a všetci pracujú z domu.

Vzhľadom aj na podobné medializované prípady viem, že som si nevypočula ojedinelý prípad. Tak sa pýtam, či ten koronavírus nezačal viac napádať mozog, ako pľúca. Čo je to za bezhraničný egoizmus človeka, ktorý sa chváli tým, aký je zodpovedný voči najbližším a tak egocentricky nezodpovedný k ostatným?

Nepatrím medzi covidfetišistov, nespochybňujem však ani rúška, aj keď som počas pandémie na vlastnej koži zažila život v bezrúškovej krajine, kde to zvládajú rovnako, ak nie lepšie, dokonca s iba metrovými odstupmi. Takže evidentne to ide aj bez nich.

Fetišizmus z korony mi je odporný a vzdialený, ale to, čo niektorí v týchto časoch predvádzajú, to je už naozaj aj mimo môjho chápania človečenstva, ľudskosti a najmä zdravého rozumu.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)