Rozhovory

Generál NATO: „…aj nedostatok vody pravdepodobne povedie k novým obranným konceptom na kontinente.“

Vnímať obranu len ako tanky, lietadlá a lode je chybné. Bezpečnosť totiž priamo súvisí aj s témami, ako sú migrácia alebo nedostatok vody. V rozhovore to na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec 2019 Bratislava Forum uviedol admirál Manfred Nielson – zástupca veliteľa na Veliteľstve spojeneckých síl pre transformáciu (ACT) NATO. 

Na stretnutí NATO v roku 2002 v Prahe sa členské štáty dohodli, že Aliancia by sa mala transformovať z hľadiska štruktúry a konceptov tak, aby dokázala reflektovať nové hrozby, ktoré sa vtedy objavovali. Aké to boli hrozby a ako sa za uplynulých 17 rokov zmenili?

Je zaujímavé, že spomínate práve pražský samit. Bol to prvý samit, kde členovia NATO diskutovali o kybernetike. Veľa ľudí na to zabúda, avšak téma kybernetickej bezpečnosti sa medzitým dostala viac do centra pozornosti a kybernetická sféra sa stala novou dimenziou boja. Musíme tiež uznať, že sa objavili mnohé nové zmeny aj v iných oblastiach. V minulosti sme sa snažili presne predpovedať, ako budú vyzerať tanky, lietadlá a lode budúcnosti, a zlyhali sme, pretože za 30 rokov sa charakter hrozieb značne zmenil.


Čo je jadrom týchto zmien?

Za posledných sedem rokov je tu ďalší vývoj, ktorý mení pravidlá hry. V minulosti sa uskutočňoval najintenzívnejší technologický vývoj v rámci vojenského priemyslu a ten následne poháňal súkromnú sféru. Potom sa objavili firmy ako Google, Amazon, startupy a tzv. big data, a teraz sme v stave, keď musíme my implementovať ich nové technológie vo sfére vojenstva. Sú však aj iné veci, o ktorých sme sa pred 15 rokmi vôbec nerozprávali, a to strategická komunikácia alebo tzv. fake news. Toto všetko sú hrozby. Aj migrácia bola novou hrozbou, ktorá začala byť očividnou v roku 2015.

Ako sa na túto novú realitu snaží reagovať Severoatlantická aliancia?

Dnes sa snažíme sadnúť si a identifikovať trendy, čo je možné, ak diskutujeme so štátnymi inštitúciami, neziskovými organizáciami, s medzinárodnými organizáciami a korporáciami. Je totiž ľahšie identifikovať trendy ako presne určiť budúci výzor tankov, lodí a lietadiel. Ak sme v minulosti hovorili o spôsobilostiach, mali sme na mysli konkrétne zbraňové systémy. To bola chyba, pretože my potrebujeme chápať, aké nové hrozby tieto nové systémy predstavujú. Aké nové možnosti poskytujú malé drony? Musíme rozmýšľať inak, pričom máme nových partnerov, avšak zároveň má v tomto vzťahu armáda pri niektorých témach už len podpornú funkciu.

Takže, ak vám správne rozumiem, jedna fáza a spôsob identifikácie nových hrozieb a adaptácie na ne sa skončila, pričom teraz sa nachádzame v novej fáze, keď hľadáme nové prístupy k tejto úlohe.

Ja netvrdím, že v budúcnosti nebudeme potrebovať nové tanky, lode a lietadlá, ale sú nové možnosti, ako posilniť našu obranu. Máme taktiež slona v obývačke, a ten sa volá demografia. Ľudská sila, to je zdroj, ktorý nám chýba. Momentálne sme pri vašej generácii v súťaži o kvalifikovaných ľudí. Takíto mladí ľudia, keď hľadajú prácu, majú pred sebou rozprestretý červený koberec, čo je rozdiel oproti minulosti. Pretože ak sa bavíme o aplikácii nových technológií, potrebujeme kvalifikovaných ľudí a nové riešenia. Musíme sa tiež baviť o tom, aký vplyv má interakcia človeka s technológiou. Napríklad, keď som ja bol mladý, trénovali nás tak, aby sme boli schopní zbierať a spracovávať všetky informácie. Ak bol deň na takúto úlohu krátky, ostali sme v práci dlhšie. Avšak v súčasnosti, aj teraz počas nášho rozhovoru, množina dostupných informácií narastá, pričom ľudia nie sú schopní zbierať a spracovávať takéto množstvo dát.


Dá sa na problém „záplavy informáciami“ pri súčasnom stupni technologického a metodologického vývoja vôbec efektívne reagovať?

Musíme uvažovať, ako túto novú realitu využiť, a musíme sa o získané dáta deliť. Napríklad – čo je hlavné ponaučenie zo všetkých teroristických útokov? Potrebná informácia bola často k dispozícii, avšak nedelili sa o ňu. Často máme totiž v rukách kúsok dôležitej informácie, avšak kúsok samotný nestačí na to, aby sme dokázali predvídať to, čo sa má stať.

Môže sa toto zameriavanie sa na kvalitu na úkor kvantity v budúcnosti ukázať ako problematické? Spomínali ste, že moderná technika vrátane vojenskej si vyžaduje z hľadiska obsluhy špecialistov, ktorí roky študovali. Neobávate sa, že v konfliktoch síce budeme schopní rýchlo duplikovať zničenú techniku, ale nebudeme schopní nahrádzať dostatočným tempom kvalifikovaných ľudí, ktorí budú schopní takúto technológiu ovládať? Najmä v situácii, keď armády čelia problémom s náborom kvalifikovaných ľudí.

Áno, toto je problém, avšak je škoda, že o obrane často diskutujeme len z vojenského hľadiska. Naším cieľom je predsa brániť krajinu, pričom nečelíme len klasickým kinetickým hrozbám. Ide aj o boj s prírodnými katastrofami, budovanie odolnosti, zmenu klímy, všetky tieto veci musia byť braté do úvahy, inak zlyháme. Preto vnímať obranu len ako tanky, lietadlá a lode je chybné. Bezpečnosť totiž priamo súvisí aj s témami, ako sú migrácia, nedostatok vody a podobne. A toto všetko pravdepodobne povedie k novým obranným konceptom na kontinente. Pre mňa je dôležité jedno. V armáde hovoríme, že máme určitú množinu jednotiek. Avšak máme aj určitú množinu občanov a otázka je, ako vieme najlepšie využiť ich schopnosti a skúsenosti pre dobro krajiny.

 

NATO dešifruje šifry aj s STU



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *