Životný štýl

Historický nápis Važecká jaskyňa prežil vojnu, nie však toalety

Važecká jaskyňa

Važecká jaskyňa patrí medzi najmenšie sprístupnené jaskyne na Slovensku. Jej existenciu však aj tak dlhé roky označoval obrovský nápis podobný tomu, ktorý preslávil kopec nad Hollywoodom. Samozrejme, ten vo Važci bol o poriadny kus menší, no na ľudí fungoval rovnako.

Nápis dal zhotoviť František Havránek, rodák z Čelechovic na Hané, český umelec a nadšený geológ, ktorý vo Važci strávil 40 rokov svojho života.

Havránek si jaskyňu objavenú v roku 1922 Ondrejom A. Húskom prenajal od urbáru na 35 rokov. Nechal upraviť jej vchod a začal do nej za svetla karbidiek  a petrolejových lámp  vodiť prvých turistov. V snahe spropagovať jaskyňu nechal pri nej vyrobiť velikánsky nadpis VAŽECKÁ JASKYŇA.


Veľké, približne dva metre vysoké drevené písmená, ktoré boli spredu oplechované, robili jaskyni veľmi dobrú službu, pretože 15 metrov dlhý nápis bol viditeľný zďaleka a bol doslova magnetom na návštevníkov.

Historický pútač minulosťou

Bol nielen tým správnym pútačom, ale zároveň aj samostatnou atrakciou, pri ktorej sa podľa pamätníkov návštevníci veľmi radi fotografovali, čím šírili reklamu do celého sveta.

Pôvodne bol nápis na skale priamo nad vchodom, neskôr ho premiestnili za pokladňu. Tam vydržal až do roku 2001, keď sa pri jaskyni stavali moderné sociálne zariadenia.


Pri demontáži sa staručké písmená rozpadli a zničili a odvtedy pri jaskyni nápis chýba. Chýba domácim, chýba aj návštevníkom, ktorí si ho pamätali. Správca jaskyne, Správa slovenských jaskýň, však od roku 2001 nenašla spôsob, ako nápis k jaskyni vrátiť.

Umenie prírody

Važecká jaskyňa je vytvorená v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch bielovážskej série chočského príkrovu bývalými ponornými vodami bočného ramena Bieleho Váhu. Dosahuje dĺžku 530 m. Na viacerých miestach pôvodné riečne modelované chodby sú pozmenené rútením najmä pozdĺž medzivrstevných plôch vápencov.

Podzemné priestory dekorujú najmä stalaktity, stalagmity a sintrové jazierka. Značná časť jaskyne je vyplnená jemnými sedimentmi naplavenými bývalými, najmä povodňovými vodami Bieleho Váhu, údajne aj vodami z ponorného toku z poloslepej doliny v Priepadlách.

Teplota vzduchu je 6,5 až 7,1 °C, relatívna vlhkosť 94 až 96 %. Vstupné časti jaskyne sú počas roka ovplyvňované klimatickými zmenami na povrchu, ktoré sa v zime prejavujú mrazovým zvetrávaním vápencov.

Stopy medveďa

Významné je paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Z jaskynných bezstavovcov je pozoruhodný aj unikátny nález šťúrovky Eukoenenia spelaea – najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov, čím Važecká jaskyňa patrí medzi biospeleologické lokality európskeho významu. Ojedinele sa v jaskyni zistil výskyt niekoľkých druhov netopierov.

Zdroj: Michaela Matejková: Štátna – ale aj napriek tomu naša in: Važecké noviny, jún 2010 2. ročník, číslo 2 / Správa slovenských jaskýň

(Ak vás článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *