Stĺpčeky

Hlúpi, pokakaní, otupení alebo ľahostajní?

Socializmus smerujúci ku komunizmu dnes rozumná väčšina označuje za tyranský režim, ktorý potláčal najzákladnejšie ľudské práva. Režim, ktorý desaťročia udržiavali tanky a samopaly namierené na ľudí. Zriadenie, na ktoré životom doplatilo viac ako päť tisíc nevinných ľudí.

Bol to totalitný režim, ktorý zatváral odporcov, a ako uviedla nielen prezidentka SR, používal hrubú silu na potlačenie akéhokoľvek odporu.

Odporný, hnusný, skazený režim, ktorý z mnohých ľudí robil skazené zvieratá a z ešte viac nesvojprávne obete, ktoré prichádzali o základnú ľudskú dôstojnosť. Režim, ktorý beztrestne vraždil a vrahov odmeňoval.


Na túto dobu nemôžeme zabudnúť. Čo zabudnúť, my sme ju mali trestať. Práve pre pamiatku zavraždených a nevinných, ktorí desaťročia žili v uzavretej spoločnosti-klietke strachu. Tých, ktorí nechali aj v zločineckých komunistických drôtoch na hraniciach svoje životy.

„Režim, ktorý nastúpil po februári 1948 sa dopustil stoviek justičných vrážd a mnohých ľudí zabil tým, že z nich urobil väzňov v Jáchymovských baniach či uhoľných revíroch v Čechách a na Morave. Komunistický režim pripravil roľníkov o pôdu a samostatnosť, remeselníkov  o ich dielne, podnikateľov o fabriky. Tisíce ľudí poslal do väzenia len preto, lebo vraj nezodpovedali profilu budovanej spoločnosti. Režim prenasledoval ľudí za ich sociálny pôvod, za vieru, politické presvedčenie, vlastne za čokoľvek, čím sa odmietli podriadiť štátnej vôli,“ upozornila prezidentka Čaputová.

Z úcty práve k zavraždeným, väznených, týraných, unášaných …. sa pýtam, ako je možné, že ani po 30 rokov od Nežnej revolúcie sme tento skazený bezhodnotový režim neodsúdili aj zákonom? Tie desaťtisíce týraných a zavraždených, to je málo na to, aby sme komunizmus, jeho pohlavárov a prívržencov jasne a nahlas odmietli a definovali zákonom, podobne ako fašizmus?

Ako je možné, že žiadny komunistický pohlavár nesedel a nesedí doživotne vo väzení, ale v pokoji dožil starobu v nahrabanom majetku a zvrátené myšlienky šíril do posledného dychu? Ako je možné, že do dnešného dňa súdia sudcovia, ktorí pre odpor voči komunizmu posielali nevinných za mreže či baní? Ako je možné, že takýto „ctihodní ľudia“ dokonca ešte môžu kandidovať na najvyššie štátne funkcie, napríklad aj diplomatické? Ako je možné, že aspoň ich majetky neprepadli štátu? Ako je možné, že dnes je trestne stíhaní ten, kto skazené symboly komunizmu symbolicky potrie „krvou“ na znak nesúhlasu? Ako je možné, že symboly krvavého režimu vôbec niekde u nás ešte stoja? Ako je možné, že niekto dnes ešte môže verejne obhajovať tento skazený režim? Ako je možné, že žiadny zákon ešte nezakázal komunizmus ako taký, keďže demokracia je v prvom rade o zodpovednosti? Ako je možné, že tak nedôstojne málo vtĺkame deťom v školách do hláv, aký to bol krutý a nebezpečný režim, že vlastne ani netušia, čo sa 17. novembra stalo a prečo? Ako je možné, že vôbec vyplácame služobné dôchodky bývalých príslušníkom ŠtB, ktoré sú dokonca vyššie ako ich obetí? Ako je možné… Ako je možné…  Ako je možné…

To naozaj väčšine neprekáža? To sme naozaj takí hlúpi, pokakaní, otupení alebo ľahostajní?

… podľa niekoho je komunizmus predsa právo slobodného, demokratického a politického vyznania a názoru.  Tak potom, prečo máme zákony proti šíreniu fašizmu? To nebola politická fanatická viera a „slobodné presvedčenie“?


Nikdy, nikdy nepochopím, ako sme toto mohli dopustiť, že ticho tolerujeme komunizmus dodnes, ešte aj 30 rokov od Nežnej revolúcie. Nikdy nepochopím, prečo sme tento zvrhlým a zvrátený režim vlastne nikdy jasne neodsúdili aj jasným tvrdým zákonom. Kvôli našim deťom. Kvôli našim deťom. Nikdy.

S fašizmom sme sa vysporiadali. Prijali jasné postoje, rozsudky aj zákony. Napriek tomu je tu jeho hrozba opäť. Tak prečo nie aj s nebezpečnou ideológiou komunizmu? Na čo ešte čakáme? Nie, komunizmus nie je „slobodný názor“, komunizmus je skazená mocenská a veľmi nebezpečná ideológia, ktorú treba jasne zakázať.

To sme naozaj takí hlúpi, pokakaní, otupení alebo ľahostajní, že sme to nedokázali urobiť ani 30 rokov od Nežnej revolúcie? A dokážeme to vôbec niekedy ešte, alebo už nestihneme?

P.S. A už vôbec nechápem Čechov, ktorí si aj 30 rokov od Sametové revoluce zvolili komunistov ešte aj do Parlamentu ČR.



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *