Stĺpčeky

Hon na čarodejnice, iba mužov

Už dlho vnímam debatu o sexuálnom obťažovaní, ktorá plynulo prešla aj do diskusie o nevhodnom a necitlivom správaní sa na pracoviskách medzi mužmi a ženami. Áno, zažila som to aj ja, ale zažila som to z oboch strán a neverím, že som jediná. Samozrejme, z akéhokoľvek pohľadu rodu je to neprípustné, ale ak chceme byť seriózni a spravodliví, ruku na srdce, veľmi a veľmi ublížiť na pracovisku vie aj žena mužovi a hlavne žena žene.

Pamätám si, ako som pred 25 rokmi nastúpila do americkej nadnárodnej spoločnosti, ktorá na Slovensko priniesla prvé pravidlá o tom, čo je z pohľadu našej „pracovnej kultúry“ neprípustné.

Ako sa kolegovia báli, čo mi len otvoriť dvere, aby som to scestne nevnímala ako sexuálne, či iné nevhodné obťažovanie na pracovisku. Bolo mi z toho až do smiechu a rozmýšľala, kde toto skončí. Kde to bude mať hranicu a či jedného dňa to niekto celé u nás neprekrúti.


Našťastie, dodnes sa teším, ak sa nájde gentleman, ktorý mi otvorí dvere, pustí ma do výťahu ako prvý a ešte aj pozdraví. Je ich už pomenej, ale stále žijú a verím, dokonca stopercentne viem, že medzi nich patrí aj môj manžel.  Teda dúfam, že na pracovisku je presne taký, aký je aj ku mne a mojim priateľkám. Slušný, vtipný, gentlemanský a mimoriadne pozorný.

Na internete som si všimla aj debatu o tom, ako nevhodne kolegovia reagujú, keď sa žena na pracovisko vráti po potrate.  Spomenula som si na úplne opačný prípad. Na jeden z mojich najtraumatizujúcich zážitkov na pracovisku, s ktorým som si nevedela poradiť sama. Keď sa už píše len o tom, ako nevhodne a necitlivo sa na pracoviskách správajú údajne iba k ženám muži…

Do práce som sa vrátila po pár mesiacoch. S traumou zo strateného dieťaťa vo vyššom štádiu tehotenstva som sa vyrovnávala dlho. Keď som nabrala odvahu, vrátila som sa. Kolegovia boli úžasní, muži aj ženy. Vtedy som si uvedomila, aké mám obrovské šťastie, že sú to práve moji kolegovia.

Na porade sme navrhovali témy, ktoré jednotliví redaktori spracujú. Zrazu sa na mňa otočili dve nadriadené s tým, že majú pre mňa skvelú tému: Lucia, pre teba máme skvelú tému, Pôrody doma! Mojim kolegom padla sánka, áno aj mužom a ja som za dve sekundy bola tam, kde som bola pred pár mesiacmi.   Nevedela som sa nadýchnuť a slzy sa mi liali po lícach.

Ledva som sa presunula k stolu, odkiaľ som s obrovským žiaľom volala manželovi, aby okamžite prišiel pre mňa a niekoho zobral so sebou, aby odšoféroval moje auto domov. Prišli za mnou aj kolegovia, muži aj ženy a snažili sa ma utešiť, veľmi so mnou cítili. Netušila som, že medzičasom manžel ešte stihol dvom vedúcim pracovníčkam zavolať, či padli už úplne na hlavu, že ma hneď v prvý deň po návrate od potratu vystavili takejto spomienke na prežité.

Dozvedela som sa to tak, že za mnou prišla nadriadená a nakričala ešte na mňa, či to rovno musím žalovať  manželovi, prečo som im to jednoducho normálne nepovedala ja, že táto téma nie je pre mňa vhodná………


Dokonca mi chceli potom zobrať aj môj spravodajský rezort zdravotníctva, ktorý počas mojej PN-ky mapoval  kolega. Milan prišiel za mnou a povedal mi, že by sa mi nikdy nevedel pozrieť do očí, že sa k môjmu rezortu dostal cez moje nešťastie a radšej dal v redakcii výpoveď. Dodnes si tohto muža neuveriteľné vážim.

Pamätám si to ako dnes, a stále neveriacky krútim hlavnou nad tým, ako dokáže žena ublížiť žene a ešte aj pritvrdiť.

Ľutujem dnes každého slušného človeka v práci. Nerozlišujem obťažovanie, násilie a nevhodné necitlivé správanie len na rod mužský. Zažila som množstvo situácií, ktoré spôsobovali aj ženy, úplne chladne, až chladnokrvne, bez citu či štipku porozumenia.

Buďme teda spravodlivé. Je to naozaj na pracoviskách vypäté len pre správanie sa mužov? „Prasa“ sa nájde asi všade, ale ja som poznala aj dostatok „svíň“.

Áno, stretla som riadne „prasa“ v živote aj ja, a nie jedno, ale rýchlo som si nimi poradila. Ale poviem vám, boj s takou osobou v ženskom rode bol pre mňa ďaleko bolestivejší, zložitejší a komplikovanejší.

A inak, mám 48 rokov a dodnes musím odpovedať na hlúpe otázky, a pozor, iba od žien, či ešte nechcem druhé dieťa ……….

Dámy, buďme spravodlivé, „zvrhlé prasatá“ nekompromisne likvidujme a pomáhajme aj slabším ženám, ktoré si nevedia s nimi poradiť.  Ale vyčistime ich aj medzi nami ženami. Aj keď to je ďaleko náročnejšie, teda aspoň na základe mojich skúseností.


Inak, neviem či tušíte, koľko žien doma týra svojich mužov. Tie prípady, ktoré poznám ja sú naozaj strašidelné a otrasné. Ale samozrejme, aj tie opačné.

Môže vás zaujať:

Pán Korda ešte žije? alebo Dámy, aj muži majú svoje práva!



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *