Blogy

Hranice Slovenska prekročím až ako Európanka, na úrovni

Manžel ma ráno poprosil, aby som si z kabelky utrela prach a konečne sa normálne obliekla a upravila. Rozumej vyzliekla sa z pyžama a konečne sa učesala.

Keď som sa po mesiacoch maľovala, mala som čo robiť, aby som si nevypichla oko. Upravení ako pred koronou sme vyrazili po prvý raz do centra mesta.  Konečne prežiť víkend tak, ako kedysi. Nedeľné obedy na slnečnej terase nám už chýbali. A predstava, že to rúško nebudem mať na tvári aspoň pár hodín, nás hnala do kroku.

Jediné pred čím sme mali rešpekt, bola mestská hromadná doprava aj taxi, a tak sme do obľúbenej reštaurácie šliapali. Celú cestu som si predstavovala ako popíjam moje milované francúzske rose pri Vltave. Dodatočne sme chceli osláviť narodeniny našej vnučky a dcéry. Stále sami, iba my dvaja, ale čoskoro sa už zmení aj to. Pražské letisko obnovuje lety po Európe od zajtra.


7 km sme šliapali pešo do reštaurácie a 7 km späť. Priznám sa, keď som uvidela nápis reštaurácie Kampa, cítila som sa Forrest Gump, keď nabehal  po Amerike 24 tisíc km, čo je dĺžka 590 maratónov, až zastal.

Milujem túto reštauráciu odkedy sme začali chodiť do Prahy. Má jedinečnú atmosféru, rovnako ako jej susedná mladšia sestra Hergetova Cihelna. Vždy, keď tam popíjam moje obľúbené vínko, ktorým zapíjam morské mušle či halibuta a zavriem oči, v sekunde som sa preniesla na pobrežie mora s jeho zvláštnym zvukom a atmosférou.  

Ani sa nečudujem, že práve v tejto reštaurácii sa stravujú najväčšie svetové celebrity, ktoré navštívia Prahu. Mnohé iba tam, ako Agelina Jolie, Brad Pitt, Rolling Stones, Bono so skupinou U2, Arnold Schwarzenegger, Sylvester Stallone a mnohí ďalší.  

Jej nórsky majiteľ Nils Jebens otvoril exkluzívne terasy už vo štvrtok. Svojim zákazníkom rozposlal mail, že sú vítaní. Ani na sekundu sme nezaváhali, spojiť príjemné s užitočným a podporili miestnu ekonomiku. Lebo aj oni bojujú s veľkým prepadom.

Tak ako vždy, aj dnes vítal zákazníkov so širokým úsmevom rovnako, ako celý personál. Všetci sme prejavovali aj veľkú spolupatričnosť, že to spoločne dáme aj ďalšie, mimoriadne ekonomicky náročné mesiace.

Usadili nás a zrazu ma spoza chrbta nenápadne oslovila ona, Paulína. Keď sme na seba pozreli, obom sa nám zaleskli oči.


Ja vás tak rada vidím! Zvolala Paulína a ja som sa od dojatia nezmohla na slovo. Chvíľu trvalo kým zo mňa vyliezlo, že ju nemôžem ani objať. Urobila to sama. Prvý cudzí človek od konca februára. Už mi to človečenstvo chýbalo. Neskôr som si uvedomila silu jej ľudskosti ešte viac, keď som zistila, že ona je na koronavírus testovaná, nevedela však či aj ja, aj tak ma vystískala ako dcéru.

Paulína a ja/foto: Dalito.sk

Užívali sme si to viac ako tri hodiny. Rovnako, ako keď sme pri mori.  S milovanými mušľami, rybami, francúzskou bujabézou, aj kozím syrom, dezertom…  Keď som si objednávala piaty chod, poprosila som Krištofa, aby v kuchyni neprezradil, že toto všetko je iba pre mňa.  

Bola to dlhá, ale prenádherná prechádzka aj domov. S manželom sme sa smiali, ako raz budeme spomínať, že sme ako blázni pre jeden zvrátený vírus išli pešo do reštaurácie 7 km tam a 7 späť. Ale stálo to za to. V mobiloch nám celý čas bežala česká inteligentná karanténa po vzore Singapuru, ktorej úlohou je nás chrániť. Nie trestať, ukazovať prstom, či špicľovať, ale chrániť. A to je oproti tej slovenskej obrovský rozdiel.

Doma som začala čítať posledné vyjadrenia slovenských politikov s nádejou, že sa už budeme môcť vrátiť domov a opäť poriadne pracovať a aj podporovať domácu ekonomiku. Tak, ako to už robí väčšina rozvinutých krajín Európy. Hľadali sme vyjadrenia na úrovni rozvinutej demokracie 21. storočia, lebo aj my by sme sa radi vrátili domov.

V každej krajine žijú hlupáci.  Ale demokracia je predsa o slobode a zodpovednosti, nie hrozbách, reštrikciách a zákazoch, či ponižovaní.  A kto zodpovedný nie je, lebo aj takí sú, s tými si v krajinách rozvinutej demokracie vedia poradiť politici, ktorí majú výkonnú moc.

A tak sme hľadali, čo sa zmení na slovensko-českých hraniciach. Či konečne môžeme ísť domov. K blízkym, majetku, firmám, kolegom…

Našli sme len toto. Že treba dávať pozor na krízové uzly, napríklad na hraniciach.


„Vyzerá to veľmi nádejne na ďalšie výraznejšie uvoľnenie obmedzení u nás na Slovensku, ale zatiaľ musíme naďalej mať ostražitý a opatrný prístup k ochrannému valu na hraniciach,“ uviedol na margo jedného pozitívneho prípadu premiér Igor Matovič na sociálnej sieti. 

„Počet pozitívnych prípadov COVID-19 zo 16. mája: Slovensko 1💚 Rakúsko 92 Česko 49 Maďarsko 56 Poľsko 241 Ukrajina 528… vyzerá to veľmi nádejne na ďalšie výraznejšie uvoľnenie obmedzení u nás na Slovensku, ale zatiaľ naďalej ostražitý a opatrný prístup k ochrannému valu na hraniciach. Držme palce nielen sebe, ale aj ostatným, aby sme sa čím skôr dožili aj slobodného cestovania.🍀 Ste jednotky, vydržte ešte chvíľu👍“

A potom už len strašenie ministra zdravotníctva Krajčiho, že do Žehry sa vraj chce vrátiť okolo 200 až 300 ľudí. „Sú to momenty, kedy musíme byť na hraniciach dôslední. To je dôvod, prečo sú kontroly na hraniciach také prísne,“ povedal s tým, že si nemôžeme dovoliť, aby na Slovensko doniesli nákazu ľudia zo zahraničia.

Spomenula som si aj na vyjadrenie bývalého splnomocnenca pre rómske komunity, dnes europoslanca za OĽANO Petra Poláka a člena Permanentného krízového štábu, že takých ľudí, ak sa domáci boja, nemajú pustiť do osady. Z jeho vyjadrenia na TV Markíza mi išiel mráz po chrbte s tým, či si z toho nezoberie niekto príklad aj u nás v mestskej časti a nezačne ma na ulici napádať, lebo som sa vrátila domov.  

Politici sa vyjadrili aj o novej aplikácii, ktorú na hraniciach začnú testovať zajtra, aby vraj všetci nemuseli byť deportovaní do štátnej karantény do štátnych zariadení, kde miešajú chorých so zdravými. To, čo sa na slovenských hraniciach deje, už mnohí označujú za obmedzovanie osobnej slobody, či dokonca ponižovanie. Minister zdravotníctva priznal, že aj on by bol rád, keby toto opatrenie skončili čo najskôr a nahradila ho aplikácia v smartfónoch.

Domáca alebo tzv. smart karanténa má byť možnosťou pre tých, ktorí nechcú absolvovať povinnú štátnu karanténu. Povedal, že pre túto vraj inteligentnú karanténu budú môcť slovenskí občania vracajúci sa zo zahraničia absolvovať v domácom prostredí, resp. v hygienicky vyhovujúcom prostredí. Krajčí dodal, že od pondelka chcú aplikáciu, ktorá bude sledovať ľudí v domácej karanténe, začať testovať.

Takže tak, vrátite sa z príjemného prostredia reštaurácie v krajine, kde si vás vážia a vláda obyvateľom verí a od vlastných sa dočítate, že ste hrozbou pre Slovensko, lebo do Žehry sa chystá 200-300 ľudí zo zahraničia.


Nie, do štátnej (ne)inteligentnej slovenskej  karantény a ani aplikácie sa neprihlásim, radšej budem ďalej čakať za hranicami. Kto to nezažil nepochopí, aké to je ťažké, ocitnúť sa mimo domova, blízkych, osobných vecí, liekov… a preto ma už hejty k tejto téme môžu len rozosmiať. Lebo jednoducho, nie som ovca.

Nebudeme tichá mlčiaca menšina a prihlasovať sa do aplikácie, ktorú vláda na čele s premiérom používa na kontrolu, obmedzovanie, ako nejaký pomyslený bič reštrikcií, prikazovania, vydierania, zastrašovania, zakazovania, žalovania, špicľovania…

Nie, toto nie je pre mňa inteligentná karanténa, ako majú v Česku, ale iba slovenská, presne taká „jedinečná“, ako sú deportácie vlastných občanov do štátnych zariadení, kde ich vláda ohrozuje na živote. Slovami premiéra, sú to iba tisícky, ale za ochranu 5 miliónov to vraj stojí za to.

Je mi nesmierne smutno, ako nakoniec skončí vo svete Slovensko. Ako jednooký kráť, síce vyhrali sme, ale za mimoriadne nedôstojného ponižovania a šliapania po základných ľudských právach. Raz sa domov vrátim a ostanem doma, aj keď už budem môcť von. Lebo som zodpovedná.

A ešte jedno vyjadrenie ma mimoriadne dnes oslovilo, ale to naozaj pochopí len Európan. Ale je z Nemecka. Nemecký splnomocnenec spolkovej vlády pre cestovný ruch Thomas Bareiss sa dnes vyjadril, že existuje veľká šanca, že Nemci nebudú musieť stráviť dovolenku len doma, ale aj v zahraničí.

Ešte stále nič? Tak možno inak. Európska únia je založená na vzácnych hodnotách. Okrem slobody a demokracie aj na spolupatričnosti. To znamená, že keď sa darí mne, chcem, aby sa darilo všetkým v spoločnom spolku. Teda aj iným.  

Takže nie, nepôjdeme zajtra domov. Ostávame tu a tu zatiaľ budem podporovať ekonomiku, mám im byť za čo vďačná. Vrátim sa až vtedy, keď sa budeme môcť vrátiť na Slovensko ako Európania, teda na úrovni rozvinutej demokracie so základnými princípmi morálky, slobody, zodpovednosti, dodržiavania ľudských práv a dôstojnosti. A to teda vôbec nie je mimo misu, vážení spoluobčania!


Komentáre (1)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *