3 odpovede

Iba testovanie Spoločná zodpovednosť vyprodukovalo 300 ton iba biologického odpadu

Enviromentalisti už mesiace upozorňujú, že planéta nám niečo formou Covid-19 možno chcela naznačiť. Faktom je, že kým v prvých týždňoch pandémie nového koronavírusu dostala šancu sa zhlboka nadýchnuť, dnes je už z dôvodu prísnych epidemiologických opatrení mimoriadne a veľmi rýchlo zaťažená enormným množstvo plastov nielen pre donášku jedla, ale aj biologický odpadom z testovaní obyvateľov.

Slovensko ako „prvé“

Väčšina členských krajín sa hromadiace sa smeti snaží z roka na rok odstrániť. Slovensko je však v tomto iné. Opäť prvé, ale v opačnom zmysle. Z Európskych krajín sme najhorší. Upozornil na to denník Pravda.


Len za posledné desaťročie sme vyprodukovali o tretinu viac odpadu ako kedysi. To sa nepodarilo ani jednej z európskych krajín. A hoci spomedzi európskych štátov nepatríme v množstve smetí na hlavu k tým najhorším, čísla za recykláciu vyzerajú žalostne. Viac ako polovica odpadu končí na skládkach, upozornil denník Pravda s tým, že ide o naozaj vážny problém.  

„Zaspali sme. Slovensko vyprodukuje ročne takmer 13,5 milióna ton odpadu z toho 2,4 milióna ton odpadu z domácností. Papierovo vraj takmer 40 percent recyklujeme, vyše 50 percent skládkujeme a zvyšok premieňame na energiu v dvoch Zariadeniach na energetické využitie odpadu v Košiciach a v Bratislave. Z toho je jedno v prevádzke 28 a druhé 42 rokov,“ uviedol pre denník Pravda generálny riaditeľ spoločnosti na spracovanie odpadu Marián Christenko.

Testovanie ako záťaž

Slovensko je na tom tak zle, že pre slabé výsledky nakladania s odpadom ešte počas uplynulých rokov dostalo spolu s niektorými ďalšími krajinami únie výnimku.

Slovensko čaká v najbližších dňoch ďalšia vlna masívnych testovaní, ktorých odpad opäť významne zaťaží životné prostredie. Nielen z dôvodu nebezpečného biologického odpadu, ale aj plastu ako takého.

Oslovili sme preto rezort životného prostredia s otázkami, ako MŽP SR dohliada na bezpečné spracovanie biologického odpadu po každom testovaní a koľko zatiaľ toto testovanie vyprodukovalo odpadu celkovo. Ako konkrétne je minimalizovaná hrozba kontaminácie životného prostredia z testov a aký má dopad také obrovské množstvo plastu v krátkom čase na životné prostredie na Slovensku? Kto a konkrétne ako je zaviazaný celkovo eliminovať zaťaženie životného prostredia na Slovensku v súvislosti s celoplošnými testovaniami a aký to má finančný dopad na štátne peniaze? Koľko to doteraz stálo iba rezort životného prostredia (vládu)? 


„Nakladanie s biologickým odpadom pochádzajúceho z celoplošného testovania je plne v kompetencii Ministerstva obrany SR. Odvoz a likvidáciu biologického odpadu z testovania zabezpečuje armáda,“ reagovala na otázky Monika Szabó z odboru komunikácie MŽP SR.

Ak doteraz Slovensko ročne vyprodukovalo 13,5 milióna ton odpadu, iba počas celoplošného testovania Spoločná zodpovednosť vyprodukovalo 300 ton iba biologického odpadu. Premiér Igor Matovič (OĽaNO)  pritom plánuje ďalšie dve až tri testovania len do Vianoc.

Martina Kovaľ Kakaščíková, hovorkyňa MO SR na rovnaké otázky reagovala s tým, že biologický odpad, ktorý vznikol počas operácie Spoločná zodpovednosť, ešte nie je kompletne zlikvidovaný. 

„Ide o približne 300 ton biologického odpadu, ktorý je postupne likvidovaný prostredníctvom zmluvného partnera. ÚVN SNP  Ružomberok – FN aktuálne rokuje s ďalšími spaľovňami, ktoré by tento typ biologického odpadu mohli likvidovať. V zmysle zákona je pôvodcom biologického odpadu Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – FN. Vo vyčlenenom priestore disponujeme dostatočnou kapacitou na dočasné uskladnenie predpokladaného množstva biologického odpadu do doby jeho likvidácie,“ doplnila Kakaščíková.

Všetko má limit

Podľa vyhlášky, separovaný odpad pri celoplošnom testovaní môžu zodpovední skladovať maximálne 7 dní, v chladiarenskom boxe maximálne 14. Ak je zamrazený, maximálne 3 mesiace. Ide aj o testovacie platničky, tampóny, rukavice.  

Už aj všetok biologický odpad po pilotnom testovaní na Orave a v okrese Bardejov koncom októbra odnieslo Ministerstvo obrany SR na svoju základňu na postupnú likvidáciu. Výnimkou boli samosprávy, ktoré rezortu povedali, že na odvoz a likvidáciu majú zmluvu s firmou, ktorá sa špecializuje na biologický odpad.


Odborníci na životné prostredie už takmer rok upozorňujú, že prísne bezpečnostné hygienické opatrenia, napríklad aj obaly na jedlo, ale aj ochranné pomôcky pre zdravotníkov sú prakticky nerecyklovateľné a končia v spaľovniach, ktoré enormne zaťažuje životné prostredie, pritom ako uviedol premiér Matovič (OĽaNO) Slovensko čaká ešte niekoľko kôl masívnych testovaní.

Podľa HLASu MO SR klame

Podľa strany HLAS, MO SR protizákonne skladuje nemocničný biologicky kontaminovaný odpad a klame.

„Ak minister Naď tvrdí niečo iné, klame. Súpravy testov, rukavice, vreckovky so sopľami, paličky so sekrétmi, sú totiž výsledkom odberov potencionálne vysokoinfekčného materiálu zdravotníkmi, ktorí zmluvne pracovali pre vojenskú nemocnicu v Ružomberku. A čo sú takéto odpady ak nie biologicky kontaminovaný odpad? Ak to už nevie pán minister, mali by to vedieť právnici ministerstva, že zdravotnícky odpad nerieši vyhláška ministerstva životného prostredia, ale ministerstva zdravotníctva. To je to isté, ako keby minister povedal, že jadrový alebo výbušný odpad môže skladovať rok v hangároch ministerstva obrany, čo tiež nie je pravda. Každý nebezpečný odpad má svoje podmienky uskladňovania na základe svojich vlastností a každý druh odpadu rieši konkrétny právny predpis, v tomto prípade vyhláška MZ SR č. 553/2007 Z. z.. A na záver, rezort obrany v tlačovej správe tvrdí, že nechce s týmto odpadom nakladať unáhlene, ale pravda je taká, že rezortu pred testovaním ani nenapadlo, že sa vyprodukuje nejaký odpad, ktorý je kontaminovaný a ktorý bude treba zlikvidovať v súlade so zákonom a vyhláškou ministerstva zdravotníctva. Takýto odpad treba zlikvidovať čo najskôr a verím, že sa k tomu ešte dnes vyjadrí hlavný hygienik,“ uviedol podpredseda strany HLAS Richard Raši.

Na zvýšené množstvo vyprodukovania biologického aj plastového odpadu počas pandémie reagoval aj Greenpeace.

“ Z dlhodobého hľadiska je zdravie našej planéty rozhodujúce pre našu schopnosť zotaviť sa po pandémii a vyhnúť sa budúcim zoonotickým chorobám. Preto by vlády pri ochrane zdravia obyvateľov nemali zabúdať ani na dopady na životné prostredie. Pri spracovaní biologického odpadu z testovania platia zásady environmentálne vhodného nakladania s nebezpečným odpadom, ktoré upravuje Bazilejský dohovor a na jeho implementáciu u nás dohliada Slovenská agentúra životného prostredia.,“ uviedol pre Dalito Pavol Fábry, koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovensko.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *