Inteligentní plní pochybností…

Niekedy túžim byť neviditeľná, bez skúseností, zodpovednosti, nárokov, vzdelania, chuti doživotného vzdelávania sa, jednoducho neriešiť nič, nerozmýšľať. Veď aj takí žijú. Riešia len to, aby mali napríklad na pivo, jedlo a možno sex. Sú dni, kedy neviem zaspať, neustále premýšľam o živote, o sebe, a pochybujem o sebe. Som presvedčená, že inteligentní ľudia sú plní pochybností a jednoduchší svoj život veľmi neriešia…

Byť inteligentným, vzdelaným a empatickým človekom je dnes oveľa ťažšie ako kedysi, aspoň taký mám pocit. Keď sa však nad tým poriadne zamyslím, asi ani pred rokmi to nebolo inak. Inteligentní ľudia to mali, majú a budú mať ťažšie. Prečo? Odpoveď vlastne stále nenachádzam.

Zatvorené dvere

Niekto by si myslel, že múdri a bystrí ľudia majú dvere otvorené všade. Moje skúsenosti a aj môjho okolia sú však opakom. Často si hovorím, že by som chcela byť aspoň na pár dní „nenáročným“, kto rieši len kedy bude jesť alebo kedy si dá pivo, kedy mu v robote padne a tak. Život berie tak, ako príde, vlastne od neho nič neočakáva. Berie to čo príde a nerieši, maximálne nadáva na všetko. Ale pre to, aby sa to zmenilo neurobí nič, vôbec nič, ale že vôbec nič. Život berie povrchne, vraj je to tak jednoduchšie, byť jednoduchší, jednoducho sa so všetkým vyrovnať a nič neriešiť.

Sústreďuje sa len na základné potreby a hotovo.  Nad politikou mávne rukou, nad chodom spoločnosti tiež, nezaujímajú ho ani rodinné vzťahy a už vôbec nie to, kto čo dokázal a ako sa mu to podarilo. Nemá žiadne výzvy, vzory a ani ciele. Žije TU a TERAZ. Je rád, keď si otvorí svoje piate pivo a je úplne v pohode.

V mojom okolí poznám množstvo inteligentných ľudí, ktorí žijú oveľa ťažší život ako on-nenáročný.  Pritom majú krásny byt, dobre platenú prácu a atraktívnych partnerov. Trpia však nespavosťou, lebo nad svojím životom priveľmi uvažujú. Napriek tomu, že majú vysoké IQ, nie sú šťastní, pritom na prvý pohľad majú všetko, o čom sa mnohí boja aj snívať.

Inteligencia na obtiaž

Môže byť inteligencia na obtiaž? Asi áno, aj keď ja osobne som o tom presvedčená, že áno. Napriek svojej celkom slušnej výbave, ktorú som zdedila po predkoch, často ma kariérne predbehli ľudia s oveľa menším talentom, intelektom či inteligenciou. V niektorých zamestnaniach sa totiž viac ako IQ cení poslušnosť. Byť „poslušnou“ má stálo mnoho síl a asi to nedokážem, nemať svoj názor. Nie všade mi totiž dovolili robiť to, v čom som naozaj dobrá. Snaživejší ľudia bez talentu to svojou pilnosťou a neúnavnou snahou zapadnúť do kolektívu dotiahli oveľa ďalej ako ja. Robím teda chybu ja?

Hlupáci na výslní

Rozhodne nechcem degradovať ľudí na vedúcich pozíciách.  V médiách som však za tie roky zažila množstvo vzostupov a pádov, ktoré neboli len o mojom zlyhaní. Tí, čo vynikali talentom sa však nikdy, alebo len veľmi minimálne, ocitli na manažérskych funkciách. Poznám takých neocenených viac. Často som bola prekvapená, kto všetko sa na riadiacich funkciách z nenazdajky ocitol.

Nikdy som nebola karieristka, chcela som si len robiť svoju prácu dobre a pekne žiť. Z osobnej skúsenosti však viem, že hlúpi a často neschopní ľudia dokážu svojím konaním urobiť viac zla a neplechy ako tí, čo viac premýšľajú. Je to zvláštne, ale práve takí napredujú. Aspoň teda ja mám také skúsenosti.

Inteligentní ľudia to majú ťažšie, lebo premýšľajú  a tým nachádzajú súvislosti. A potom začnú rozmýšľať a príde deň, keď začnú pochybovať, o sebe. Ráno, večer, cez deň… celé dni, zatiaľ čo hlupáci s nadmerne vysokým sebavedomím napredujú. Aspoň také skúsenosti mám ja…

Autorka Petra Hüblová počas vysokej škole spolupracovala s printovými magazínmi aj médiami. Po skončení štúdia vystriedala viacero slovenských médií, vrátane rozhlasov a televízií. Dlhé roky sa zameriava na kultúru, šoubiznis a lifestyle. Vždy ju však priťahovali skutočné príbehy, osudy a život nezvyčajných ľudí.