Šport

Je ešte vôbec šport fair play?

Svojho syna som priviedla k športu, aby v praxi zistil, čo to znamená byť fair play. Viem, koľko energie, síl a sebazapierania je za každým športovcom. Je preto jasné, že ak si niekto naladí formu a môže ísť súťažiť na Olympiádu, ktorá sa koná raz za 4 roky, nechce si nechať tento športový vrcholný sviatok ujsť. Za žiadnych okolností. Aj napriek pocitu, že chce reprezentovať svoju krajinu a na stupňoch víťazov NEBUDE stáť pod svojou vlajkou.

Zastávam názor, že rozhodnutie nedovoliť na Olympiáde ruským športovcom pri ich víťazstvách vidieť vlastnú vlajku a počuť vlastnú hymnu je trestom práve pre tých Rusov, ktorí na olympiáde štartovať môžu. Koho teda MOV vlastne potrestal? Nech sa v tejto kauze rýpem z ktorejkoľvek strany, stále prichádzam k odpovedi, že potrestaní sú naozaj len tí ruskí športovci, ktorí na Olympiáde štartujú. Kde môžeme pod olympijskými kruhmi nájsť v tomto prípade fair play?

Neviem celkom spracovať myšlienku, čo sa to v športovom hnutí deje. Už dávno mi je jasné, že šport valcujú peniaze a biznis. Už dlhšie sledujem, že aj v športe sa začína prejavovať politika, ale k olympiáde mi toto suché konštatovanie nijako nesedí a keď to vyslovím, čo i len tíško, sama sa toho ľakám.


Pamätám si na poslednú Tour de France, keď nám z jej etáp vylúčili Petra Sagana. Čo z toho, že sa neskôr tento tvrdý verdikt ukázal ako hlúpy a unáhlený? A pamätáte si, čo s Matejom Tóthom urobila aféra naznačujúca, že dopoval? Akú asi vnútornú silu musel Matej preukázať, keď bojoval za svoju pravdu a vieru vo fair play? A zostane tento jeho boj bez následkov a ujmy na jeho výkonoch?

Toto sú príklady LEN našich športovcov a LEN za posledných pár mesiacov. V športe sa takéto „kauzy“ zrejme dejú stále. Je to frustrujúce. Po každom chybnom rozhodnutí zostáva kopec otáznikov. Pre športovca môžu znamenať aj koniec jeho kariéry.

Ak sa takéto chyby dejú na vrcholných podujatiach, aký je motív rodiča pritiahnuť dieťa k športu, kde by sa MALO naučiť zásadám  fair play? Nech mi je odpustené, ale začínam byť v rozpakoch…

Olympiáda v Pjongčangu sa pre mňa skončila ešte skôr ako sa vôbec začala. Zaujíma ma ako sa bude dariť našim hokejistom, našej Nasti a lyžiarom, ale táto olympiáda podľa mňa nie je férová. Kolektívna vina, ktorú sme už aj v histórii museli toľkokrát odmietnuť, je cestou do pekla. Plodí nenávisť a túžbu po pomste a určite nemá nič spoločné s férovosťou a spravodlivosťou.

Môže vás zaujať:

Tento príbeh sa naozaj stal. NEolympioničke


 

Komentáre (2)

    Vaša reakcia

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *