Je mi smutno, lebo byť zodpovedným nestačí

Je mi smutno z informácií o Slovensku. Je mi smutno, ako nakoniec dochádza na slová tých, ktorí upozorňovali na to, že boj s koronavírusom predsa nie je žiadna novodobá olympijská disciplína, v ktorej musí stoj čo stoj byť víťaz. Pandémie predsa víťazov nemajú, len porazených.

Posledné čísla aj nevysvetliteľné prípady nákazy na Slovensku totiž odkrývajú to, čo sa naši kompetentní snažili celý čas akosi „nie celkom presne zverejňovať“. Upozornil na to aj posledný prípad bratislavského poslanca Adam Berka, ktorý zverejnil denník SME. Aj ten jasne dokazuje, ako to ani po šiestich mesiacoch na Slovensku nefunguje a ako sme to veľmi podcenili. Oni podcenili.

Celkové posledné čísla jasne dokazujú, že čísla nakazených sú naozaj mimoriadne skresľujúce, ak krajina testuje len povrchne, vrátane úmrtí. Je totiž veľký rozdiel, ak krajina zodpovedne testuje a vykonáva aj veľké celoplošné testovania. Rovnako, či medzi úmrtia s koronavírusom počíta len tie „na pľúca“ alebo všetky s koronavírusom, a to bez ohľadu na to, či je celkový počet úmrtí vyšší alebo nižší ako pred rokom. Však to poznáte, zatvorené slovenské nemocnice môžu predsa len celkový počet úmrtí aj znížiť, keďže v nich ročne úplne zbytočne zomrie nie práve zanedbateľný počet a to len pre to, že sa dostali do našich nemocníc.

A ešte viac ma mrzí, ako špičkoví slovenskí epidemiológovia s požehnaním politikov evidentne skresľujú fakt, že na Slovensku doteraz nemáme komunitný prenos. Akoby to bola súčasť „olympijskej covid hry“, len to za každú cenu nepriznať, ututlať. Radšej to nazvime, ani neviem ako, tuším „nevysvetliteľné prenosy“, hlavne nie komunitný prenos. Znie to totiž oveľa lepšie aj pred celým svetom, ktorý však nie je padnutý na hlavu, okrem toho, že aj väčšina Slovenska.

Bolo by oveľa férovejšie a ešte oveľa viac zodpovedné voči obyvateľom priznať, že Slovensko komunitný prenos má a že vôbec nejde iba o zavlečené nákazy zo zahraničia, najmä vraj z dovoleniek. Ľudia sa tak môžu a hlavne majú šancu prispôsobiť, zariadiť sa tak, aby urobili maximum pre to, aby chránili seba a aj svojich blízkych.

Je mi smutno z toho, ako zodpovední neustále zahmlievajú fakty a zverejnia iba to, čo so im hodí. Že neustále priamo neodpovedajú na otázky, na ktoré sa občania právom pýtajú a potrebujú poznať odpoveď. Majú právo na pravdivú a úplnú odpoveď.

Nielen o najdôležitejšom čísle celej pandémie, o ktorom MZ SR netuší nič, ale aj o tom, ako krajinu pripravili na jeseň.

Vraj si to nepokazme, hovoria práve tí, ktorí to krajine kazia najviac tým, že nehovoria celú pravdu a čas medzi prvou a druhou vlnou absolútne nevyužili na to, aby sme sa ako krajina pripravili na to najhoršie. Inak by dnes aj testovanie predsa vyzeralo úplne inak, nie ako ho popisuje aj bratislavský poslanec. Nehovoriac o tom, že ak sa aj zodpovedný nahlási na testovanie, čoraz častejšie sú prípady, že ich hygienici ani nekontaktujú späť. Je to naozaj smutné čítanie.

Je mi smutno zo slovenských politikov aj hygienikov, ktorí pravdepodobne doteraz absolútne nič nepochopili. Najmä to najhlavnejšie, že pri epidémiách ide vlastné ego a akékoľvek osobné ambície absolútne bokom. Aspoň tak to vnímam vo vyspelých rozumných krajinách, ktoré sa už s koronavírusom naučili žiť, pretože sa pripravili na druhú vlnu, kým jednooké Slovensko stále súperilo a súperí už vlastne iba samé so sebou a bohužiaľ nie s koronavírusom, ale s vlastným, pomýleným, jednookým egom.

Je mi smutno, lebo byť zodpovedným občanom nestačí, je to málo, keďže o všetkom ostatnom-štátnom rozhodujú akoby menej zodpovední…

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)