Stĺpčeky

Každý rok si želám to isté, Vianoce v teple

Nemám rada zimu, zvlášť v Bratislave, v mojom rodnom meste. Ale vlastne nikde. Prekáža mi, že ráno je ešte tma, rozčuľuje ma, že je tma už skoro popoludní.  Vadia mi aj tie malé biele potvory, ktoré vedia teda pekelne znepríjemniť bežný pracovný deň.  Dva centimetre čerstvého snehu a Bratislava má toho po krk – KALAMITA!

Keď sa to tak vezme, Vianoce mám vlastne rada, len keby som ich mohla tráviť v teple. So všetkým čo k nim patrí – advent, predvianočný zhon, nakupovanie darčekov (to ľúbim najviac), pečenie vianočného pečiva, vianočné trhy, aj nejaké to upratovanie. Jedine, čo ma irituje, sú preteky zadávateľov reklamy, kto z nich „prekvapí“ ako prvý s vianočnou reklamnou kampaňou. Je to otravné.

Prečo chcem Vianoce prežiť v teple? A prečo najradšej na Floride?


V roku 1995 som absolvovala trojmesačnú pracovnú  stáž v USA. Osem týždňov som strávila vo Washingtone, kde som pracovala ako „Intern“ (stážista) najskôr v kancelárii senátora Ricka Santoruma (v roku 2012 kandidoval za prezidenta USA za Republikánsku stranu), potom v kancelárii člena Snemovne reprezentantov Johna Micu (má slovenské korene a k Slovensku vrelý vzťah). Bolo to užitočné, náročné aj poučné a … Monicu Lewinski som nestretla ani v Capitole ani v Bielom dome.

Po dvoch „vnútroštátnych“ pobytoch, som sa rozhodla trochu spoznať východné pobrežie USA a užiť si leto. Spojila som teda príjemné s užitočným a vyhľadala môj posledný „assignment“. Rozhodnutie padlo na  mesto Jacksonville na Floride.

Po viac ako 100 rokoch zvolili v spomínanom meste popri starostovi aj nového šerifa – Afroameričana. Pracovala som pre politickú stranu, ktorá mala svojich starostov, tak prečo si navzájom nevymeniť skúsenosti a poznatky? No a samozrejme – zažiť atmosféru Floridy.

Prišla som, zažila som a zamilovala som si ho. Jacksonville (miestni ho nazývajú Jax) je  mesto ležiace na severovýchode Floridy. Má prekrásne súkromné biele pláže, lemované palmami.

Okrem klasického centra mesta s mrakodrapmi a množstva zelene, na okraji nájdete buď vilové štvrte alebo moderné súkromné kondomíniá. Kochať sa ich precíznou architektúrou ale môžete  iba vtedy, ak vás niekto z  miestnych rezidentov pozve. Okolie tvoria nielen spomínané súkromné pláže s bielym pieskom a krištáľovo čistou  vodou, ale aj obrovské golfové rezorty, trate určené pre vyznávačov behu, a  malé tzv. „swamps“ (umelo vytvorené jazierka), v ktorých sa „rochnia“ aligátory. Vôňa pomarančovníkov je  omamná a neopísateľná. Stredom mesta preteká rieka Sv. Jána. (St. John‘s River).

S mojimi hostiteľmi sme si padli do oka na prvý pohľad. Moji noví priatelia aj dočasní kolegovia, všetci boli ku mne milí a láskaví. Priam milovali, keď som im dva razy do týždňa varila naše špeciality – vepřo-knedlo-zelo, kurací perkelt s domácimi haluškami, či kysnutý ovocný koláč.


Práve na Floride som oslavovala 30-te narodeniny. Nezabudnem na narodeninovú oslavu, ktorú pre mňa pripravili. Na grilovanie – pravé americké s pravým americkým pohostením. A na záverečné prekvapenie – návštevu travesty šou spojenú s krstom knihy jednej známej tanečnice a speváčky a s narodeninovým tancom na pódiu so spomínanou hviezdou.

Ozaj, viete čo znamená , ak majú miestni na priedomí okrem americkej vlajky zavesenú aj vlajku so znakom ananásu? Je to znamenie, že každý hosť (známy aj neznámy) je u nich srdečne vítaný.

Bolo mi tam dobre, teplo.

Keď som odchádzala, sama sebe som sľúbila , že raz sa do tohto nádherného mesta, do tohto štátu vrátim a usadím sa tam – budem si užívať dôchodok.

Odchod do dôchodku sa momentálne odkladá, neostáva mi nič iné, iba dúfať, že si môj sľub splním aspoň čiastočne. Na budúci rok možno už oslávime Vianoce na Floride. Namiesto bieleho snehu sa budeme naháňať po bielom piesku (napríklad na Ponte Vedra Beach) a kúpať sa v Atlantiku.

Namiesto zdobenia vianočného stromčeka si možno ozdobíme palmu. A budú pod ňou darčeky.  A večerať budeme oblátky s medom a cesnakom a vianočného kapra so zemiakovým šalátom. A mlsať budeme vanilkové rožteky a medvedie labky.

Nie, nebudem sama – budú so mnou moji najbližší.


Dám to! Tak mi držte palce.

Môže vás zaujať:

Slovenskí hrdinovia za hranicami

 

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *