Stĺpčeky

Kde je tá hranica?

Mať morálne zásady, vzdelané názory, ušľachtilé myšlienky a odsudzovať všetko zlé… Áno, človek dokáže myslieť… dokáže aj vedieť. Ako VEĽA ľudí to dokáže. Svet je plný charakterov, ktorí sú členmi rôznych nadácii či združení, oslavovaní filantropi, štedrí darcovia. Je plný statusov, čo denno-denne maľujú svet naružovo. Poúčajú, radia, ako a čo robiť správne, ako sa správať, a dokonca, v čo veriť, čo podporovať.

Som ešte mladá, neprežila som ešte veľa, ale aj ja cítim také nutkanie, položiť si otázku, prečo sme teda na tom tak, ako sme? Asi netreba menovať, ale predsa: chudoba, hlad, neprávo, nerovnosť, znečisťovanie a ničenie živ. prostredia, kriminalita rôzneho druhu,  znevažovanie ozajstnej práce, zväčšovanie rozdielu medzi bohatými a chudobnými…

Nehanebné indivíduá


Určite každý vidí ten svoj problém, ktorý by „podľa štúdii“ už vlastne nemal byť. Všetko je vyriešené. Lebo sme si zvolili najlepších, lebo podporujeme najlepšie ideológie, alebo robíme všetko preto, aby sme boli lepší než včera. A tí druhí sú nehanebné indivíduá, čo v prípade akéhokoľvek zrazu vyplaveného problému (ktorý vlastne ani nie je) zaň môžu. Prístup, ktorý sa dá všeobecne a recyklovane používať. No nie? Teda aspoň podľa mňa.

Prečo nepoukázať na druhých, keď je to výhodné…  Každý z nás má svoje ego, ktoré si dobrovoľne nenaruší, keď nemusí. Veď to je alfa a omega človeka dnešnej doby, aby si ho uchoval a ničil cudzie.

Každý sa predsa bude navonok prezentovať čo najvľúdnejšie. Až na pár výnimiek typu „som v krčme na pive“ alebo „zlomil sa mi umelý necht.“ A tak sa stretávame s tvárami, ktoré vravia pravdu – ale takú z 99%. Lenže to najdôležitejšie a najpodstatnejšie je častokrát to jedno percento. Percento, ktoré nás stojí lepšie chvíle. Lepšie naše „ja.“

Ušľachtilé číslo

Malá časť, ktorú nikto nepovažuje za podstatnú. Všetci vidia, čo chcú vidieť. Popisujú veci tak, ako chcú, aby ich iní videli. A myslia si, že neklamú, pretože 99% pravdy a úprimnosti musí byť predsa dostatok. Aké ušľachtilé veľké číslo.

Lenže to jedno percento všetko seká za hranicu. A tá sa posúva s ďalšími ľuďmi a ich jednými percentami čoraz ďalej. Tak je faloš na vlne a dokonca je „in.“ Nie je len výsadou vrchných, ale pramení tiež v spodných radoch. Utápa sa v nej čoraz viac ľudí moderného sveta s pocitom výhry. Kam to musí zájsť, aby sme sa uvedomili? Aby sa už naozaj niečo dialo v prospech pravdy?


A koho vlastne klameme? Samých seba?

Autorka textu: Alžbeta Nahálková, stážistka Dalito.sk, študentka druhého stupňa štúdia na FMK UCM v Trnave

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *