Poradňa

Keby si vedel čo prežívam, tak vieš, prečo som to neurobil

Sledujete trendy v personalistike? Pre rok 2018 bude kľúčové využiť schopnosť uznania zamestnancov, tak aby sme si udržali čo najviac talentov vo firme.

Pre každého je uznaním niečo iné a preto úspešnými budú len veľmi citliví pozorovatelia. Prvým krokom je zistiť čo považujú vaši zamestnanci za uznanie, a rátajme s tým, že názory na formu uznania sa budú líšiť.

V kancelárii sedia dvaja kolegovia. Jeden vyjadrí nadšenie pre novú pracovnú úlohu okamžite, ten druhý si dovidí len na koniec svojho nosa, pretože uznáva len svoj vlastný svet. Je jasné, že uznaním bude pre každého z nich niečo iné.


„ Keby si vedel čo prežívam, rozumel by si prečo som nesplnil pracovnú úlohu“

Prioritnou myšlienkou zamestnanca, ktorý sa zaujíma len o svoje vlastné pocity je on sám. Ak dostáva od zamestnávateľa plnú pozornosť a uznanie, spracúva svoje vlastné skúsenosti, má dojem že je ocenený. Absolútny extrém nastáva ak uznanie necíti, má dojem, že je odmietnutý, cíti sa dotknutý a jediné čo dokáže je sebaľútosť. Takéto správanie je v poriadku v pubertálnom období, nie v práci. „ Keby si vedel čo prežívam, rozumel by si prečo som nesplnil pracovnú úlohu.“

Veľmi ťažko chápe iných, zaujíma sa len o svoje vlastné skúsenosti, a samozrejme očakáva porozumenie od iných, pokiaľ sa mu niečo nedarí.

Zahltený svojím vlastným ja nevníma ostatných – tí nevytvárajú jeho realitu.

Seba vie vždy ospravedlniť na základe svojho vlastného utrpenia.

Problémy iných vyrieši štandardnou poznámkou: „ Nerieš!“; neberie do úvahy že ostaní majú emócie, strach. Jediný záujem je jeho vlastný. Ak by ste sa pokúšali usmerniť ho, narazíte na mrzutosť a odpor. Najväčším rizikom je sebaľútosť. Preto ak chceme, aby sa cítil uznaný, potrebujeme mu vyjadriť sympatie, vtedy bude spolupracovať najlepšie ako vie.


Ak neprejavíte pochopenie, dochádza k zraneniu. V kritických situáciách má pocit, že všetci okolo sú sebeckí a nikto sa nezaujíma o jeho pocity.

Zmena v takomto postoji je možná, ak začne vnímať ostatných kolegov. Nepotrebuje sympatie, ani výhovorky založené na vlastnej sebaľútosti. Najlepšou radou je jeho vlastná:“ Nerieš!“

Oproti sedí kolega, ktorý automaticky dokáže prejaviť súcit, pretože vie presne ako sa cítia ostatní. Jeho pozornosť je zameraná na uvedomenie a najviac zo všetkého neznáša výhovorky. Pracovné úlohy rieši s uvedomením, dokáže predvídať. Na druhej strane sa môže zdať nerozhodný, pretože ho spomaľuje množstvo informácií, ktorými je zahltený. Nie vždy je preto schopný rýchlo reagovať okamžite, keď sa to očakáva.

Zameranie na výsledok dokáže jeho rozhodnosť urýchliť. Uznaním je pre neho príležitosť spolupráce s ostatnými.

Môže vás zaujať:

Dovoľme iným byť iní




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *