Stĺpčeky

Keď ministerka presvedčí, že VECI jednoducho neplačú

Dostala som tlačovú právu z ministerstva pôdohospodárstva. Ministerka Matečná vraj presvedčila vládu, že zviera nie je vec.  Upravila návrh SaS  a išla s ním na vládu. To naozaj v 21. storočí musí človek presviedčať človeka, že zviera nie je vec?

Prvýkrát som tú moju VEC oplakala, keď nemala ešte ani rok. Už vtedy som si nevedela život bez nej predstaviť. Tá moja oslavovala narodeniny každý rok 14 rokov. Odišla vo veľkých bolestiach, ktoré ma strašia dodnes. Už takmer dva roky. Vždy, keď počujem pieseň Purple rain. Pieseň, ktorá hrala v aute, keď som VEC naložila a cestovala na pohotovosť.

Možno budem pre niekoho smiešna, možno ma vyhlásite za blázna, ale keď v rodine umiera milovaný pes, je to bolestivé.  Kto nezažil nepochopí, ako dokáže bolieť umieranie VECÍ.  Zvieracích duší, ktoré naše zákony definujú ako VEC a po dlhých rokoch sa člen vlády chváli tým, že ostatných presvedčil, že zviera nie je vec.


Po vete veterinára, neviem vám povedať koľko, možno pár dní, možno pár týždňov, ale bol by zázrak, ak by sa dožil leta, sa nám zrútil svet. Napriek tomu, že dobre vieme, že ak to v prírode funguje správne, pes predsa nemôže prežiť pána. Môžete s tým počítať, pripraviť sa na to, bolesť z jeho odchodu vás zasiahne hlboko a bolestivo.

Posledný deň s „tou vecou“ sme plakali od rána,  spoločne. Slzy psov som doteraz videla iba na youtoube. Odvtedy aj v našej kuchyni. Stekali z očí VECI rovnako ako nám doma, ľuďom. Telo už neposlúchalo, celé sa triaslo, len oči VECI hovorili,  mám strašný strach! VEC na nás len pozerala tak veľmi vystrašene a stekali jej slzy po lícach. VEC lapala po dychu a pozerala na nás tak uprene, až ste mali pocit, že sa nedokážete nadýchnuť spolu s ňou. Cítite sa úplne bezmocne, lebo VEC vám nepovie čo ju trápi, čo ju bolí. VEC len pozerá a prosí o pomoc. Naša VEC dostala v to ráno už len pár hodín, pretože kardiostimulátor je fikcia a rakovina sviňa. Ozaj, ako môže VEC dostať rakovinu?

Naša vec ležala doma a už sa iba díva. Očami s dušou, že vás to chytalo za srdce. Ležala som pri VECI v objatí s takou láskou, aká možno mnohým ľuďom chýba. Svoju VEC som milovala a nesmierne nám chýba dodnes. Nahradiť ju stále nevieme. Túlila som sa  k nej tak blízko, že som mala chuť za ňu dýchať. Držala som jej srdiečko a pozorovala tlkot. Bilo príliš rýchlo. Dodnes si pamätám, ako som vedela, že to do rána neprežije. Neprežije? Ako VEC niečo nemôže prežiť? Napadlo mi.  VEC som zobrala na ruky a odniesla k susede. Miloval ju, aby sa rozlúčili.

Každý pohľad do očí VECI ma pichal pri srdci. Mala v nich napísané, „ Odchádzam, prišiel môj čas. Neplač, bolo to krásnych 14 rokov.“ Pozerala som sa po byte a rozmýšľala, ktorá z veci je u nás 14 rokov. Je ich viac, ale iba jedinej bilo srdiečko a plakala. Iba náš Eclipse ma dokázal v čase boja s chorobou vytiahnuť po troch mesiacoch z postele. Iba on nás dokázal rozosmiať tak, že nám susedia búchali na steny a iba on dokázal od radosti prezradiť našu dcéru, ktorá sa chcela do bytu dostať nepozorovane, dve hodiny po dohodnutej večierke. Milovala som to jej nahnevané  do tmy : “No díky brácho!“

Ministerka presvedčila vládu, že zviera nie je vec… VEC predsa nemôže darovať krv, aby zachránila inú VEC! Tak ako kedysi náš Eclipse. Tak o čom ich musela presviedčať?

Eclipse bola jediná VEC, ktorú sme aj o druhej hodine v noci dokázali naložiť do auta a uháňať na pohotovosť. Ako je možné, že VECI majú svoju pohotovosť? Veď opravovne majú predsa otváracie hodiny  asi od 9,00 do 20,00. Som zmätená. Ako môže VEC plakať a postupne chladnúť, keď jej dobije srdiečko?


Môj milovaný psík nám chýba dodnes. Keď umieral, snažila som sa do seba nasať čo najviac jeho vône. Stihli sme aj tú návštevu u susedy Dáši, kde mal svojho priateľa Merlina. Ďalšia vec, ktorá už nie je medzi nami a pre ktorú jej majitelia preplakali celé tohtoročné vianočné sviatky.  Spoločne s tou VECOU…..

Takže, len aby sa nezabudlo. Ministerka Matečná presvedčila vládu, že zviera nie je vec…

Za milované zviera položila život:

Keď tam hore odchádzajú spolužiaci



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *