Keď po 40-tke NIE znamená NIE. A dnes mám 47!
Takmer 20 rokov som mala v práci výhľad na cintorín. Vždy, keď som posledná zhasínala svetlo, lebo som nedokázala povedať NIE, som sa pri pohľade z okna zamyslela, koľkí z tých na cintoríne, ktorí niekomu na Vianoce budú veľmi chýbať, nevedeli povedať NIE. Koľkí z nich si hovorili, že už iba toto dokončím, niekomu niečo vybavím, ešte takto pomôžem…
NIE som nevedela povedať ani po štyridsiatke dlhých sedem rokov. Dnes to idem vyskúšať opäť. Kvôli sebe a mojim najmilovanejším. Skúste to spolu so mnou. Mnohí z nás vravia ÁNO na úkor svojich blízkych a vlastného zdravia. NIE jednoducho nemáme v sebe a „tí druhí“ to vedia. Podaj prst, odtrhnem ti celú ruku, a veď nikto ťa o to neprosil… Jednoducho NIE! Už nevládzem každého chápať, pomáhať mu a počúvať, ako toho má veľa, ako je v núdzi on, ako nestíha on, lebo on toho má veľa a napríklad nepracuje už roky. Je čas myslieť aj na seba a zrušiť aj všetky nezmyselné kávičky, oberajúce vás o čas, ktorý môžete venovať sebe či blízkym. NIE, už sa mi nechce a v tomto veku už ani nemusím. Vlastne som s tým začala už včera a pár osobám skoro oči z jamiek vypadli. Aj keď som sa, samozrejme, obratom dozvedela, aká som zlá a neznesiteľná.
NIE. Už nie som ochotná chápať to, že niekto niečo sľúbi a neurobí to, že dohodnuté neplatí… A už vôbec sa mi nechce rozmýšľať nad tým, ako to NIE budú druhí vnímať. Bez ohľadu na to, že svoju neschopnosť, povrchnosť a lenivosť zvalí ten druhý po vašom NIE na vás, veď vy ste predsa tá zlá osoba, nie on lenivý, neschopný a pohodlný …
Stačilo. Lebo „pokazené perpetuum mobile“ sa pred prvým NIE ešte musí poradiť s tromi osobami, ako to jeho NIE bude vnímané. Či ho môže povedať, či ho vysvetľovať… A potom to NIE, ktoré znamená NIE, s roztraseným žalúdkom a výčitkami povie nahlas. A zrazu je neochotné. Svetu vládnu úsmevy, láska, porozumenie a mier len dovtedy, kým hovoríte ÁNO. A je jedno, že ho hovoríte celý život. Stačí jedno NIE, ktoré znamená NIE. No začnem ho hovoriť a bude toho veľa. Lebo som už veľká a nenechám sa ani emočne vydierať. A od lenivcov už absolútne NIE!
Najviac NIE poviete po 40-tke. Stále však málo na to, aby ľudia pochopili. Takže ja to NIE oddnes, vo veku 47 rokov, zdvojnásobím a o rok vám dám vedieť, ako na tom som. No už teraz vám môžem napísať, že po prvom dni sa cítim oveľa lepšie a je mi úplne jedno, kto si čo o tom myslí. Keď niekedy vidím mladú a krásnu devu, aj ma tak hnusne žensky pichne, že bože, aká je mladá! Potom si uvedomím, ako mi nikdy nebolo lepšie ako od 40-tky. Pretože čím viac NIE poviete, tým ste slobodnejší a menej vyčerpaný na konci roka. Hovoriť NIE je však umenie, preto v mnohých novoročných predsavzatiach nebude chýbať.
Najčastejšie u ľudí, ktorí keď môžu, pomôžu, keď robia, spravia maximum a ešte ďaleko viac. To, že sami sú vyčerpaní, tých druhých však nezaujíma.
Povedať NIE, ktoré znamená NIE, je umenie. Keď to zvládnete, začnete si samých seba viac vážiť a aj okolie vás. A na to teda nikdy nie je neskoro. Dnes mám 47 rokov. A už sa nechcem viac blízkych pýtať, nech sa mi pozrú na čelo, či tam náhodou nemám napísané veľkými písmenami KRAVA. NIE, už STAČILO!