Stĺpčeky

Keď sa darí, je plno… na dne ale sami

Možno to poznáte. Keď sa darí je všade plno, máte množstvo priateľov a ústretových spolupracovníkov. Keď sa však karta otočí, ostane len prázdnota. Keď mi bolo najhoršie, mala som len dve kamarátky…

Hviezdy a tí druhí…

Je to tak. Ak máte pred sebou vidinu úspechu a na pohľad sa vám nesmierne darí, tak máte kopec priateľov. Ľudia sa o vás trhajú, pozývajú vás na rôzne akcie a žijete čulým spoločenským životom. Žijete život pomyslenej „hviezdy“, ktorej sa na pohľad nesmierne darí. Oslovujú vás ľudia, ktorí by za normálnych okolností o vás neopreli ani bicykel. Ste úspešný… Ide to tak ľahko.


Je to však len pomyslená bublina, ktorá v podstate nikdy nemá dlhé trvanie. Keď sa vám dariť prestane, títo „priatelia“ často radšej prejdú na druhú stranu chodníka. Však ste len lúzer, ktorý už prestal byť zaujímavý, lebo títo „priatelia“ z neho už nemôžu nič vyťažiť. A potom nastáva pomyslený pád na dno, lebo sa v našej spoločnosti stanete z jedného dňa na druhý nepotrebným. A tých nikto nikdy nechce…

Nastáva osamelosť, ktorá býva zničujúca. Keď mi bolo najhoršie, mala som len dve priateľky. Myslím si, že tento pocit bude pre mňa živý do konca môjho života. Volajú sa Simona a Yulia. Nikto iný tu pre mňa nebol, ak nerátam svoju rodinu a partnera.

Samota je ok, osamelosť zničujúca

Učím sa mať rada samotu, hoci som pomerne spoločenský typ človeka. Samota môže byť inšpiratívna, liečivá, oslobodzujúca a príjemná. To, čo však ničí mnohých z nás je osamelosť. Ten pocit, keď vám nikto nedvihne telefón, nikto sa o vás nezaujíma, alebo vás ani nezavolá na pohovor hoci spĺňate všetky potrebné kritéria. Ten pocit vie byť nesmierne skľučujúci.

Pred pár mesiacmi som odišla z práce, kde ma šikanovali a netušila som, čo bude potom…Bolo to smutné, boľavé a dehonestujúce. Sebavedomie človeka, ktorý prežije mobbing je takmer nulové. Musela som začať úplne odznova. S priateľmi na bedmintone si robievame srandu, že keď začneš víťaziť je to akoby vstal Fénix z popola. Tak to bolo aj u mňa. Iba s dvomi kamarátkami… Bolo to ľudskejšie a láskavejšie ako keď bolo okolo mňa množstvo ľudí…

Fénix z popola


Ak si pozrieme svetovú literatúru, alebo len príbehy slávnych, tak vieme, že padlých anjelov vo svojej podstate všetci milujú a obdivujú. Dokonca ani Charles Bukowski nebol výnimkou. Tento alkoholik bol viac na dne ako na výslní a dnes je považovaný za kultového básnika.  Môže sa to stať každému. Nie vždy svieti slnko a je to tak ok. Tie najhoršie ťažké časy nás zvyčajne úžasne preveria. Každý, kto sa odrazí od dna má môj veľký obdiv.

Život je nevyspytateľný, no stále naivne verím, že je vo svoje podstate spravodlivý. Na druhej strane však musím povedať, že toľko nevraživosti, závisti, zloby a nespravodlivosti ako v médiách som asi v žiadnom inom odvetví nezažila. A tých vzostupov a pádov som už videla množstvo. Ako tvrdím, život nám vždy ponúkne možnosti ako sa vrátiť späť. Padlých anjelov a Fénixov predsa milujú všetci.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *