Blogy

Keď sa sny plnia, po 40 rokoch

Ako 14-ročná tínedžerka som raz na rádiu Ö3 počula pieseň s názvom Yesterday‘s Hero. Nevedela som, kto ju spieva, iba to, že sa mi pieseň zapáčila na prvý raz. Až neskôr mi moja kamoška prezradila, že tá skupina sa volá Bay City Rollers a je absolútnou špičkou v Anglicku, v Európe, v USA a Japonsku. Potom mi ukázala nejaký článok v anglickom časopise „16“. 

Keď som zbadala obrázok, na ktorom boli piati mladí chalani v čudných károvaných  oblekoch, vedela som, že to je a bude láska na celý život. Nielen k skupine ale aj k ich hudbe, no a k ich spevákovi zvlášť.

Zamilovala som sa až po končeky mojich vlasov – platonicky do speváka Leslie Richarda McKeowna.  Ešte predtým, než sa rozpíšem o mojej „rollermánií“ dovolím si odcitovať zopár informácií:


Kto boli Bay City Rollers (v skratke BCR)

Bay  CityRollers bola škótska popová hudobná skupina, ktorá prežila vrchol svojej popularity v polovici 70-tych rokov minulého storočia. V publikácii British Hit Singles & Albums (pôvodne Guinessova kniha britských hitových singlov (albumov)) bola o nich poznámka, že sú „tartanovou tínedžerskou senzáciou z Edinburghu“.

Súčasne táto skupina mala absolútne prvenstvo medzi tými, ktoré boli v médiách označené za „najveľkolepejšiu kapelu po The Beatles a najviac obdivovanou skupinou 70-tych rokov“. Za veľmi krátky čas svojej rušnej existencie (existencia dostala prezývku „Rollermania“) sa stali celosvetovým idolom tínedžerov.

V ich zostave sa počas rokov striedalo viacero osobností, no ich klasická zostava bola   Stuart John Wood „Woody“ a Eric Faulkner – gitary, spevák Leslie Richard McKeown, basgitarista Alan Longmuir a hráč na bicie nástroje  Derek Longmuir. Podľa televízie BBC skupina Bay City Rollers predala viac ako 120 milliónov nahrávok.

Všetci pôvodní členovia pochádzajú zo škótskeho Edinburghu, Derek a Alan boli bratia. Žiaľ, Alan v lete minulého roku zomrel. Eric Faulkner – skladal texty a písal hudbu pre BCR – sa venuje škótskemu folklóru, má vlastné producentské štúdio. Woody má svoju vlastnú kapelu, s ktorou sa tiež snaží oživiť slávu BCR. Pred dvomi rokmi spolu s Alanom a Lesom boli na spoločnom turné, ale po ňom sa opäť pohádali a bolo po spolupráci. Derek podľa posledných informácií ešte predtým, než odišiel do dôchodku, pracoval v treťom sektore.

Toto sú členovia skupiny Bay City Rollers v rokoch ich najväčšej slávy (Zľava: Derek Longmuir, Eric Faulkner, Alan Longmuir (+2018), Les McKeown, Stuart „Woody“ Wood/foto: archív Gabriela Nemkyová

Les McKeown po absolvovaní protialkoholického liečenia v USA stále vystupuje so svojou skupinou The Bay City Rollers&Les McKeown – viac-menej úspešne.


Pri skupine sa vystriedalo niekoľko jej členov – najskôr prišiel Pat McGlynn, ktorého ani nie po dvoch rokoch nahradil Ian Mitchell (zo Severeného Írska). Po nútenom odchode Leslieho, sa skupina rozkmotrila aj so svojím manažérom Tamom Patonom , skrátila si meno  na The Rollers, najala nového speváka z Južnej Afriky – Duncana Faureho.

Bol to vlastne začiatok ich konca. Žiaľ, až po smrti Tama Patona vyplávalo na povrch niekoľko špinavých tajomstiev – znásilnenie a pokus o znásilnenie niektorých členov skupiny, dokonca údajné si ponechanie tantiemov, čím mal manažér „ošmeknúť“ členov skupiny o niekoľko miliónov libier. Chlapci žili naplno a držali sa hesla: „Sex, drogy a rock and roll“.

Rollermania – vedela som o nich takmer všetko

Ja pubertiačka, ktorá žila za „železnou“ oponou, on idol všetkých násťročných dievčat, ktoré odpadávali, keď svojím jemným chraplákom zaspieval „Please Stay“ alebo „Bye Bye Baby“. Snívala som o ňom každý večer, hľadiac na jeho plagát v životnej veľkosti, ktorý visel oproti mojej postele. Ráno, skôr než som odišla do školy, stihla som si vypočuť aspoň zo dve- tri ich pesničky.

Vedela som o nich takmer všetko. Kedy a kde koncertovali, aké kostýmy s akým károm (pardon – tartanom) mali oblečené, aké piesne spievali. Zháňala som každý článok , každú novú fotografiu, každý plagát, hltala články o nich. No najmä o Lesovi.

Bol enfant terrible skupiny a škandály akoby vyhľadával. Že, ako je to možné, že som toto všetko o nich vedela? V tom čase v Československu bolo takmer nemožné kúpiť nemecké hudobné časopisy, zohnať kazety alebo platne o skupinách „zo západu“. Pomohli mi naši známi, ktorí žili vo Viedni a ktorí mi raz za čas „prepašovali“ časopisy, priniesli kazety, či platne.

Mala som šály s ich typickými tartanmi, steny ovešané ich plagátmi, zbierala platne, kazety, nahrávala piesne z rádia, z TV. Dokonca som si dala ušiť sukňu a bundu s bielej džínsoviny, lemovanú škótskym károm. Všetci mi závideli  a ja ďakujem šikovnej Veronke, ktorá mi ich ušila.


Stala som sa členkou fan klubu skupiny, písala som si s viac ako 30- timi rovnako šialenými obdivovateľkami „bejsiťákov“. Aj vďaka tomu som sa dostala k ďalším informáciám. Nevadilo mi, že niektoré listy prišli otvorené, že na jednej z platní bol „náhodou“ nalepený cukrík, a že niektoré listy sa stratili. Bola som vďačná za každú informáciu, aj keď oneskorenú.

Čítala som, prekladala som, písala si denníky, nalepovala si ich obrázky. Nemčina mi problém nerobila, keďže som sa ju učila od detstva. Ak som  však chcela porozumieť textom ich piesní a čítať o nich články z anglických hudobných časopisov, začala som sa učiť angličtinu. A spriadala sny o tom, ako raz budem na ich koncerte, Les si ma všimne a zamiluje sa do mňa – tak naozaj, nie platonicky.

Spriadala som sny o tom, že raz sa s nimi stretnem osobne, prehodíme pár slov, podpíšu sa mi … Plánovala som , že raz navštívim Londýn, škótsky Edinburgh, poprechádzam sa po uliciach, po ktorých sa prechádzali aj oni, ale hlavne Les.

Trvalo to…

To som však netušila, že tie sny sa budú plniť, ale potrvá to niekoľko rokov – štyridsať!

Londýn som navštívila niekoľkokrát – viac-menej pracovne, a o pár rokov aj súkromne. Škótsko zatiaľ nevydalo – ale je na zozname miest, ktoré ešte plánujem navštíviť.

Pred dvomi rokmi som zaregistrovala, že Les bude mať spoločný koncert s Alanom a Woodym a to bol pre mňa podnet, zorganizovať cestu do Londýna a vidieť ich naživo. Iné životné okolnosti tomu zabránili a my sme na koncert neodcestovali.


Pred týždňom som si prezerala novinky na sociálnej sieti a tam ma zaujal plagát, na ktorom svietil nápis Bay City Rollers. Srdce mi prestalo biť a ja som vedela, že tentokrát to musí vyjsť. Začala som všetko organizovať tak, aby to klaplo. Overovala, volala, písala, zháňala lístky, zorganizovala si rodinu tak, aby sme v sobotu podvečer mohli vyraziť na osudové stretnutie po 40-tich rokoch.

Pár dní pred onou sobotou som mala čudné mravčenie a akýsi blbý pocit. Hovorila som si, „čo panikáriš“, všetko bude OK. Prídeš, uvidíš HO, zaspievaš si s nimi zabavíš sa, stretneš sa s NÍM a hotovo“. Figu borovú!

Stretli sme sa 10. augusta 2019

V sobotu slnko pálilo až tak , že som tušila že bude  búrka. No a čo je najväčším nepriateľom letných open-air festivalov? No predsa letná búrka – ale taká naozajstná. Keď sme prišli do Červeníka, na nebi ani mráčik, 33°C, bezvetrie.

Mraky sa začali sťahovať presne 60 minút pred plánovaným vystúpením skupiny. Búrka udrela v plnej sile. Vietor pováľal zátarasy, bočné steny pódia padali ako hnilé hrušky, vo vzduchu lietali stoličky a stolíky. Všetci sme sa stretli pod veľkým bielym stanom a čakali, kým búrka prehrmí. Stála som tam , žalúdok zovretý, pery stisnuté, čumela som do mobilu na priebeh počasia a v duchu som sa modlila k Najvyššiemu. Prosím, prosím, prosím! Vypočul ma – aj keď čiastočne, ale vypočul. Keď búrka odišla, ostala po nej spúšť.  Všetko navôkol prevrátené, potoky vody sa liali cez celú pláň. Koncert zrušili.

Takto to vyzeralo pred koncertom – búrka nás vyzvŕtala. Červeník, malebná obec neďaleko Hlohovca, žila skoro dva dni hudbou. Skoro. Druhý festivalový deň totiž predčasne ukončila silná prietrž mračien. Pokiaľ prvý deň (9. 8.) si fanúšikovia zaspievali a zatancovali so skupinami Smola a hrušky, Desmod aj Inekafe, v sobotu (10. 8.) zahrali Šarišanci, Gladiator a Marián Greksa s kapelou Delikvent. Prietrž mračien ukončila ďalší program, v šatni ostali legendárni Bay City Rollers, Arzén aj Bystrík. Znalci hudby sedemdesiatych rokov ostali sklamaní, pretože do Červeníka prišli hlavne kvôli kapele Bay City Rollers. Táto formácia vznikla v roku 1967 v škótskom Edinburgu, v septembri 1971 mali v hitparáde prvú pieseň Keep On Dancing./foto: Gabriela Nemkyová

Nevzdala som to

Vybrala som sa preto k budove , v ktorej mal byť ON. Bolo mi jedno, že na mňa stále prší a môj účes je otrasný, bolo mi jedno, že moje nie práve lacné sandáliky sa budú opäť ponárať do vody, že budem mokrá ako myš. Chcela som sa stretnúť s NÍM, s mojou platonickou láskou – s Lesliem McKeownom.

Prišla som pred vchod a „ochranke“ som suverénne povedala, že sa chcem stretnúť so skupinou Bay City Rollers. Chlapci niečo mrmlali, že teraz NIE, lebo večerajú. „Tak mi zavolajte manažéra, s ním sa dohodnem“, „vybafla“ som na nich. A v tom sa spoza môjho chrbta ozval mužský hlas. „Pustite ich“.

Vyšli sme schodmi hore a tam sedel ON – oproti mne. Nenápadný v šortkách, bez trička. Vstúpila som a žoviálne som pozdravila. Hey, guys, I would like to …“ A už sa to rozbehlo. Rýchlo si dal na seba tričko, vyšiel mi v ústrety, podával mi ruku so slovami, „Hey, nice to meet you. “ Po 40-tich rokoch som stála oproti NEMU . Bol to ON. Ten iskrivý pohľad orieškovohnedých očí, priamy pohľad do mojich očí. Bože!“.

Stretnutie s mojím idolom po viac ako 40-tich rokoch. Vľavo – Les McKeown bývalý líder skupiny Bay City Rollers 10. augusta 2019/foto: Gabriela Nemkyová

Prehodili sme pár slov, podpísal sa mi na jedno z mojich obľúbených cédečiek, urobili sme si pár záberov. Potom prišiel ku mne a povedal: “Let‘s hug each other !  Poď, objímem ťa.“

Všetko je tak ako má byť, hovorila som si cestou domov. Koncert ešte stihnem – a možno aj JEHO opäť a zas. Ale teraz už nebudem čakať ďalších 40 rokov.

A ozaj viete, ako vôbec vznikol názov Bay City Rollers? Vraj, chlapci pri vymýšľaní mena pre kapelu, naslepo zabodli šípku do mapy a tá pristála na mene amerického mestečka Bay City. K tomu „pricapili“ Rollers a bolo to.

Môj prvý assignment – stáž v americkom Capitole  (1. časť)



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *