Stĺpčeky

Keď sú už tie „hroby“, kedy ste naposledy zavolali živým len tak?

Milujem tieto sviatky. Sviatok všetkých svätých, aj Pamiatku zosnulých. Milujem rozsvietené cintoríny. Majú úžasnú atmosféru, paradoxne, pre mňa života. Vidieť toľko rodín, priateľov a známych pokope je pre mňa v dnešnej dobe fascinujúce. Vidieť, že ľudia stále milujú, spomínajú a stretávajú sa. Samozrejme prídu aj takí, „mali by sme ísť na hroby“ alebo „musíme ísť aj na hroby“.

Nemusí ísť nikto. Naozaj. Môže len ten kto chce. Kto má prečo a pre koho. Pre tých, ktorí počas života naozaj niekoho milovali, lásku rozdávali a tak boli aj milovaní. Naučili milovať ďalších. Samozrejme, že sviečku prídu zapáliť aspoň počas týchto sviatkov ak takí, o ktorých sa až na dedičskom konaní dozviete, že tak „veľmi milovali“ až pre ďalších, napríklad súrodencov, v dedičskom konaní záhadne nezostalo takmer nič. Lebo samo sa to prepísalo bez vedomia zosnulého. Chodia tam naozaj rôzni pozostalí.

Ale ostaňme pri tých, ktorí naozaj milovali a tak boli milovaní. Lebo niekoho naučili milovať.


Je krásne, že blízki na nich nezabúdajú. Lebo zabúdanie je dnes TOP vlastnosť živých. Výhovoriek prečo si ešte počas života na niekoho nenájdeme čas si nájdeme viac než dosť. Prečo sa zabudnúť niekomu ozvať, či zabudnúť niekomu zavolať len tak. Zabudnúť na Messenger, WhatsApp a neviem čo ešte, jednoducho vyťukať to číslo a aspoň zavolať. Len tak. Lebo ich máme radi.

Ozaj, kedy ste niekomu len tak zavolali vy? Len tak, že ste nič nepotrebovali? Len tak, že som ťa už dlhšie nepočul, tak volám len tak, že ako sa máš?

Kedy ste naposledy do vetra vypustili pred niekým vetu – mali by sme ísť spolu na kávu – a aj reálne ju aj dohodli a absolvovali? Len tak? Teda ste ju ešte so živým, ktorého máte radi, stihli?

Jednoducho už len tak netrepať a naozaj sa stretnúť zoči-voči. Len tak.

Lebo raz sa môžete veľmi jednoducho, len tak, ocitnúť na pohrebe a pozerať na tú truhlu a pýtať sa samého seba, prečo som na tú kávu len tak nezavolal a nestretol sa len tak…

Bohužiaľ, koľko ľudí opäť zomrie aj tieto sviatky, mnohí len tak zbytočne a vy už nikdy nebudete mať šancu si s nimi vypiť kávu len tak, či aspoň zavolať len tak? S tými ešte živými, naozaj milovanými… Lebo milovaným mŕtvym už nezavoláte, nemáte komu a ani kde. Padla.


Mám to šťastie, že som aj v tieto dni s najmilovanejšími. Manžel je síce odcestovaný, ale denne si voláme len tak. Kávy s vernými priateľmi mám dohodnuté a ostatní? Volala aj písala som často, ale už nevolám, možno sa ešte raz stihnú ozvať len tak… Skôr ako padla.

P.S. Danka, tohto roku ocina „Agenta 001“ po rokoch nestihnem. To už vieš, ale „pozdravuj“ ho prosím s tým, že nikdy nezabudnem na tie chvíle na spravodajských výrobách, na ktorých ma mnoho naučil! Na skvelého spravodajského kameramana Janka Kohúta s preukazom Česko-slovenskej televízie (vznik 1. mája 1953) a STV 001 nezabudnem. Česť jeho pamiatke. hrob Na skvelého spravodajského kameramana Janka Kohúta s preukazom Česko-slovenskej televízie (vznik 1. mája 1953) a STV 001 nezabudnem.

Keď tam hore odchádzajú spolužiaci



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *