Slovenské, európske aj svetové Rekordy Tatier!

Dalito.sk/Vysoké Tatry/foto: Dajama

V tejto knihe nájdete viac ako 300 rekordov, zaujímavostí a kuriozít.
Rekordy Tatier predstavuje Tatry netradičným spôsobom a poukazuje na ich výnimočnosť v medzinárodnom kontexte. Áno, nájdete tam nielen slovenské, či európske prvenstvá, ale tiež svetové.

Viete, kto bol prvý na Gerlachovskom štíte?
Viete, že na zamrznutej hladine Štrbského plesa boli pred takmer 100 rokmi majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji?
Viete aký veľký náklad vyniesol na vlastnom chrbte Laco Kulanga na Zamkovského chatu?

Rekordy Tatier sa venujú pohoriu z pohľadu javov a fenoménov, ktoré sú jedinečné, výnimočné, rekordné z hľadiska samotného pohoria, ale aj Slovenska, či strednej Európy. Veď Tatry sú najvyššou časťou Karpát, mohutného horského oblúka prechádzajúceho od Rakúska až do Rumunska.

Tatry majú dokonca i jeden svetový primát, a to, že sú považované za najmenšie veľhory na Zemi. Aj keď toto tvrdenie sa pravdepodobne len traduje a nikto asi nepreveroval rozlohu všetkých menších pohorí, je to zaujímavé konštatovanie, ktoré dokáže pritiahnuť pozornosť ľudí z celého sveta, pretože tu na Slovensku máme čosi také krásne a pritom neveľké.

Rekordné javy uvedené v tejto publikácii sa vzťahujú na pohorie Tatry. Ak jav presahuje ich rámec, čiže je to rekord v rámci Slovenska, Európy či sveta, je na to v titulku, respektíve texte upozornené. Väčšina lokalít sa geograficky nachádza v Tatrách, avšak niektoré lokality, ak ich vzťah k pohoriu je zrejmý, sa nachádzajú aj v jeho podhorí, čo je taktiež uvedené v titulku.

Viaceré texty hesiel sú doplnené aj fotografiami, ktorí však nemajú faktografický charakter, ale slúžia len na ilustrácie jednotlivých javov. Sú umiestnené pri konkrétnom hesle a vizuálnym spôsobom doplňujú uvádzaný jav.

Najdlhšia dolina

Tichá dolina – dĺžka 14 km a rozloha viac ako 52 km2. Nachádza sa v najvýchodnejšej časti Západných Tatier, pričom jej najvyšší úval, Zadná Tichá dolina, sa radí do Východných, resp. Vysokých Tatier. Nachádza sa tu Ľaliové sedlo, v ktorom sa stretávajú v hlavnom hrebeni obe pohoria. Do hlavnej doliny ústi množstvo menších dolín a žľabov – spolu až 24. Pre svoju veľkosť a dobrú dostupnosť bola vyhľadávaná baníkmi, drevorubačmi i pastiermi, ktorí lúky rozširovali na úkor lesov. Práve Tichá dolina patrí medzi najviac ľudskými aktivitami poznačené tatranské doliny. Viedla ňou tiež cesta medzi Liptovom a Podhalím, ktorú často využívali pašeráci. V Tomanovskom sedle (dnes neprístupnom) s výškou 1 686 m je najnižšia bariéra v hlavnom tatranskom hrebeni. Pred druhou svetovou vojnou sa uvažovalo o výstavbe cesty s tunelom naprieč Tatrami, ktorá mala viesť práve týmto miestom.

V roku 2004 dolinu výrazne poznačila veterná kalamita. Dnes patrí dolina medzi menej navštevované a atmosféra v nej skutočne zodpovedá názvu doliny – je „tichá“. Aj preto sa tu zvyknú zdržiavať čriedy kamzíkov a tiež svište. Výnimkou je však jej horná časť (v oblasti Vysokých Tatier, najmä na poľskej strane hrebeňa v okolí Kasprovho vrchu), kde panuje čulý turistický ruch.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)