Koho voliť, aby Slovensko rezonovalo v Bruseli

Poľská sociologička a historička Karolina Wigurová upozorňuje, že v občanoch z celej Európy, sledujúcich každodenné spravodajstvo, vo všeobecnosti prevláda pocit zmarených očakávaní voči Európskej únii. “Z dnešnej Európy do veľkej miery cítiť frustráciu,” skonštatovala pre TASR.

Výskum v prípade mnohých členských štátov EÚ – predovšetkým pri tých s kratšou demokratickou históriou – ukazuje, že podpora európskych inštitúcií je vyššia, než je podpora politických inštitúcií domácich. Je to z toho dôvodu, že tie európske ľudia často považujú za menej potenciálne skorumpované, menej náchylné k nekalým praktikám a za záruku demokratických princípov. Pre TASR to uviedol Jan Kovář z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe. Toto však podľa analytika ešte priamo neznamená, že občania pôjdu vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) voliť.

Na Slovensku sú však aj takí, ktorí za tridsať rokov nevynechali jediné voľby. Vedúci Zastúpenia Európskej komisie (ZEK) na Slovensku Ladislav Miko pre Dalito povedal, že takých voličov si treba vážiť a „nevoličom“ by mali byť vzorom.

Dnes sa niekto nad tým smeje, že sú aj takí, ktorí si dovolenku naplánujú podľa dátumu volieb do Európskeho parlamentu. Je taký človek-volič smiešny?

Nie! Ja si takých ľudí nesmierne vážim! Aj v moje rodine sa snažíme chovať úplne rovnako. Vždy som bol vedený k tomu už ako dieťa a úplne rovnako som bol k tomu vedený aj za komunizmu, že tie voľby nie sú voľby, aj keď tam voľba vlastne nebola, ale že ten inštitút voľby je dôležitý. V momente, keď z tých volieb sa stali naozaj voľby, že to boli konečne slobodné voľby, ani raz mi nenapadlo, že by som rozmýšľal, či pôjdem voliť. Svojim spôsobom, veď za toto sme v Nežnej revolúcii bojovali, aby sme si mohli vyberať a nikto nám nediktoval koho! Príde mi to úplne neuveriteľné, že niekto nejde voliť.  Druhá vec je, že je tu už ďalšia generácia. Množstvo dnešných voličov ešte vtedy nebolo na svete, keď bola revolúcia, takže tam je potom zlyhanie tej spoločnosti, že my sme ten odkaz o tom, prečo tie voľby sú dôležité, nedokázali dostatočne dobre preniesť k novým voličom. Asi by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo s tým robiť. Ale rozhodne nevidím nič zlé, smiešne alebo nevhodné na tom, že niekto je schopný sadnúť do lietadla a prísť z dovolenky len pre to, aby odvolil. Myslím si, že to je naopak človek, ktorý si zaslúži úctu..

Videla som vo vašom vestibule pohľadnice, že  „Tentoraz idem voliť“. Vášho kolegu som sa pýtala, či to je „Konečne pôjdem voliť“ alebo prvý raz môžem ísť voliť.

Je to skôr o tom, že je množstvo ľudí, ktorí žijú v prostredí, kde majú pocit, že nikto okolo nich nejde voliť, a že keby naraz išli, že by sa z tej spoločnosti vyčlenili. To je vlastne to, čo ste sa ma pýtali na začiatku. V skutočnosti to tak vlastne nie je, ale tí, čo akože voliť idú, tak to príliš nedávajú najavo. Takže vznikla internetová aplikácia, ktorá vám umožní vidieť, že takých ľudí, ktorí uvažujú podobne ako vy, že chcú ísť voliť a považujú to za dôležité, že ich je vlastne strašne veľa. Na aplikácii naraz vidíte, že ide o silnú komunitu a ešte v nej máte možnosť, či ste mladší alebo starší, ďalej akoby ukazovať a vysvetľovať, že to naozaj má zmysel. Takže si myslím, že je to veľmi dobrá iniciatíve. Uvidíme, ako bude fungovať na Slovensku, ale v každom prípade si myslím, že je to o tom pocite, aby sme vedeli, že keď nám záleží na voľbách, že to nie je nič divné, že v tom nie sme sami, a že  je to normálne, keď idem voliť. A o tom to je, a že keď pre to chcem ešte nebodaj aj niečo urobiť, tak môžem. Aplikácia totiž ponúka priestor, môžem tie informácie niekde posielať, môžem zorganizovať akciu, besedu, dozviem sa tam, čo sa okolo toho môjho bydliska či tu alebo tu k tým voľbám robí Keď ma to zaujíma, môžem tam rovno  ísť. A o tom všetko je práve Tentoraz idem voliť.

Sú voliči, ktorí na Slovensku povedia, že aj tak je to jedno, Slovensko je malé a v EP a ani EK nemôže nič ovplyvniť.

Toto je veľmi častý argument, prečo ľudia neuvažujú nad tým, že pôjdu voliť. Často to rozbíjam tým, že ja som 13 rokov v Bruseli robil, bol som v dostatočne vysokej pozícii na to, že som musel chodiť za Európsku komisiu do parlamentu naše návrhy obhajovať. Bol som v kontakte s poslancami a videl som ako pracujú. Moja skúsenosť je absolútne jednoznačná. Keď je ten poslanec jednoducho dobrý, teda vie čo chce, má svoju tému, má ju naštudovanú, je schopný komunikovať aj s ostatnými, takže je to aj o jazykoch, ale aj o tolerancii, je schopný hľadať kompromisy a počúvať oponentov (toto ešte na Slovensku môžeme trochu kultivovať), naraz sa dostane do pozície, keď ho všetci v rámci toho veľkého telesa 750 ľudí začnú vnímať, že toto je ten človek, čo sa venuje napríklad pesticídom. To je úplne jedno, aká je to téma. A postupom času, ak je stále aktívny a pripravuje rôzne akcie na jeho tému (pozýva odborníkov, zvláda jednania…), tak naraz príde príslušná legislatíva na prerokovanie a práve na toho človeka sa všetci obrátia. Povedia, ty budeš spravodajca, ty budeš robiť tento zákon. Ten zástupca danej krajiny, poslanec, to celé pripraví a predpripraví pozíciu pre celú svoju frakciu, ktorá má možno 150-170 ľudí. Naraz ten jeho jeden hlas nie je ten jeden hlas,  ale 170 hlasov a keď má dobré argumenty tak presvedčí aj opozičných, lebo je schopný vyjednávať a dohodnúť sa na tých veciach. Naraz je pred vami schválený zákon v Európskom parlamente aj s jeho myšlienkami, ktoré mal na samom začiatku, keď do toho išiel. Úplne jednoznačne odsledovateľné, že tam sú! Tých príkladov poznám niekoľko, najmä v problematike zdravia, potravín, životného prostredia, že to nie je výnimka, žiadna vzácnosť. Je to len o tom, že ten poslanec je kvalitný, vie ako to robiť a ide do toho. A pokiaľ vyberieme takého, tak náš hlas tam počuť bude. Keď vyberieme takého, ktorý toto nevie, tak potom je naozaj relevantný názor, že čo už tam my Slováci zvládneme.

3 odpovede aj obrazom:

https://www.youtube.com/watch?v=tpKmpVVmLPw&feature=youtu.be

https://www.dalito.sk/kto-nevoli-moze-drzat-hubu-odkazuje-volicom-zastupenie-europskej-komisie/