Konzervatívna vláda o pár týždňov skončí

Dalito.sk/Posledná predvolebná debata vo verejnoprávnej TV NRK/Foto: Håkon Mosvold Larsen / NTB
MATT BARANOVIC -

Nórska, nie slovenská. Chcem podať čitateľom, ktorí majú záujem o rozšírenie svojich obzorov, správu o zaujímavostiach z nórskych parlamentných volieb, ktoré sa skončili v pondelok 13. septembra. Po ôsmich rokoch dôjde k výmene vlády. Občiansko-konzervatívnu koalíciu premiérky Erny Solbergovej nahradí ľavicová koalícia a premiérom sa stane bývalý minister zahraničných vecí Jonas Gahr Støre.

Zaujímavosť prvá: Zelení skončili ako PS/Spolu

Keď sa pred mesiacom dostala na verejnosť správa OSN o klimatických zmenách, ktorá potvrdila vplyv globálneho otepľovania v každom kúte sveta a ktorá vyzvala na okamžité aktivity, aby otepľovanie Zeme neprevýšilo 1,5 stupňa, prieskumy verejnej mienky katapultovali zelené strany k ich životým maximám. 

Prešli štyri týždne, optimizmus zelených a do zelena ladených strán bol na mieste. Environmentálna strana – Zelení (Miljøpartiet – De Grønne) v prvom odhade po uzatvorení volebných miestností prekročila prah na zvolenie do parlamentu 4%. Obrovské nadšenie napokon vystriedal smútok – strana dostala 3,84%. Do zelena ladené strany Socialistická ľavica (Sosialistisk Venstreparti) a Ľavica (Venstre) získali slabšie, ako očakávané výsledky: 7,5%, respektíve 4,48%.

Zaujímavosť druhá: Viac populizmu

Strana pracujúcich (Arbeiderpartiet), ktorá po ôsmich rokoch opäť skladá vládu, dosiahla približne rovnaký výsledok ako pred štyrmi rokmi. O deväť mandátov viac ako naposledy získala Strana stredu (Senterpartiet), ktorú v Oslo nevolil skoro nikto. Je to strana, ktorá silno obhajuje regióny a rurálnych voličov a za všetko viní zlé hlavné mesto. Chce zrušiť zmluvu s Európskou úniou a znovu prerozdeliť štát na menšie kraje.

Životný výsledok získala aj veľmi krajná ľavica s komunistickým životopisom Červení (Rødt), ktorých cieľom je zoštátniť, čo sa dá a nesmierne zdaniť bohatých. Z marginálnej strany sa stáva dôležitejšia parlamentná skupina s ôsmimi poslancami, s ktorou bude treba hovoriť. Prepadli sa kresťanskí demokrati, sú už len úplne okrajovou trojpercentnou stranou. Populistická pravicová Strana pokroku je štvrtá najsilnejšia strana.

Zaujímavosť tretia: Televízia ďakuje politikom za prácu

Verejnoprávna NRK vysielala poslednú televíznu debatu straníckych lídrov z kultúrneho domu v severonórskom meste Bodø. Žiadna excelentná grafika a interiér. Práve naopak. Debatu moderovali dvaja moderátori, ale slovo mal vždy len jeden. Po zhruba štvrťhodine sa jeden stiahol do úzadia a debatu moderoval druhý. Charakteristickými črtami boli úsmevy, zábava a smiech, dopletený moderátor, ktorý uprostred otázky zabudol, čo sa pýta a šialené tempo odpovedí. Nikdy som nezažil politikov rozprávať takou rýchlosťou.

Šok na záver: Moderátori sa poďakovali politickým lídrom za prácu, ktorú ako ľudom zvolení (folkevalgte) robia a vyzvali verejnosť, aby na politikov neútočili.  Nóri majú aj pozdrav, ktorý súvisí s voľbami. Tak ako by ste povedali dobrý deň (God Dag), tak v čase volieb hovoria Godt Valg (Dobré voľby).

Zaujímavosť štvrtá: Voľby trvali mesiac

Predčasné hlasovanie v nórskych voľbách trvá mesiac. Od 10.augusta do 10.septembra mohli tí, ktorí v čase volieb nebudú v mieste trvalého bydliska, voliť vo volebných stánkoch po celej krajine. V tomto roku tak predčasne volilo rekordných 42% voličov. V samotný deň volieb volilo 35%. Celková účasť dosiahla 77%.

Demokracia v Nórsku nie je ohrozená. V parlamente sú štandardné strany, ľudia majú vysokú dôveru vo svoj štát , rozumejú dôležitosti voliť a rozhodovať o smerovaní krajiny. Rešpektujú, že parlament v tomto zložení to až do roku 2025. Inšpirácií pre Slovensko habadej.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)