Poradňa

Koronavírus COVID-19: Na čo má nárok zamestnanec, na čo zamestnávateľ

Slovensko potvrdilo prvý prípad COVID-19. Ide o 52 ročného muža, ktorý sa mohol nakazil sekundárne. Nikde nevycestoval, len jeho syn bol v Benátkach. Pacient je hospitalizovaný na infekčnej klinike v Bratislave. Oznámil to predseda vlády SR Peter Pellegrini (SMER-SD). Občanov vyzval, aby zvážili, či sa chcú zúčastňovať akcií, kde sa stretne viac ľudí.

Panika medzi ľuďmi sa šíri. Vykupujú obchody aj respirátory. Dalito.sk sa obrátilo na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny s otázkami, na ktoré v týchto dňoch hľadá odpoveď množstvo ľudí.

Z dôvodu závažnosti problematiky sme sa rozhodli odpovede zverejniť v plnom znení a pre prípad potreby aj právnej argumentácie oboch strán ich edične ich neupravovať .


Ak sa dnes niekto vráti  z postihnutých oblastí COVID-19, môže ho preventívne zamestnávateľ poslať domov?

V zákone  č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je v § 5 ustanovené, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj  vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Na základe uvedeného je zamestnávateľ povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov (napr. zrušiť pracovné/služobné cesty, nariadiť lekársku prehliadku, možnosť  dohodnúť sa na práci z domu podľa  ustanovení  Zákonníka práce).

Od čoho to závisí?

Prijatie vhodných opatrení závisí od posúdenia rizika zamestnávateľom v závislosti od konkrétneho prípadu (napr. krajina, z ktorej sa zamestnanec vracia), pritom sa môže riadiť opatreniami, ktoré prijala Bezpečnostná rada SR, v ktorej zastúpenie má aj MZ SR, ÚVZ SR, resp. odporúčaniami MZ SR, MZVaEZ SR, ÚVZ, ktoré zverejňujú na svojich stránkach. Napr. osobám, ktorým sa vrátili zo zóny výskytu ochorenia COVID-19 a nevykazujú príznaky ochorenia, sa v zmysle usmernenia hlavného hygienika SR vyžaduje, aby sledovali svoj zdravotný stav počas 14 dní od príchodu z oblasti zasiahnutej ochorením COVID-19 (kašeľ, bolesť hrdla, dýchavičnosť, horúčka). Vychádzajúc z tohto odporúčania tak zamestnávateľ môže zvážiť home office, prípadne prekážku v práci po dobu 14 dní.

Zákonník práce upravuje prekážky v práci na strane zamestnávateľa – § 142 ZP odsek 3: Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Prekážky v práci tohto druhu nemajú v zákone určenú dĺžku trvania. Pre existenciu prekážky v práci nie je rozhodujúce, či nemožnosť prideľovať prácu zamestnancovi je spôsobená objektívnymi alebo subjektívnymi príčinami, a či tieto skutočnosti zamestnávateľ môže alebo nemôže ovplyvniť, resp., či túto prekážku v práci zamestnávateľ zavinil alebo nezavinil alebo k nej došlo objektívne.

Platí to rovnako aj v prípade vyhlásenia karantény?


Iná situácia vzniká v prípade karantény. Karanténne opatrenia sa nariaďujú osobám s prítomnosťou klinických príznakov tohto ochorenia, ktoré sa vyskytli do 14 dní od návratu zo zóny výskytu tohto ochorenia, resp. ide o úzke kontakty s osobami, ktoré boli choré na COVID-19.

Ak sa niekto vráti  z postihnutých oblastí COVID-19 a zamestnávateľ ho preventívne pošle domov, kde ale nemôže vykonávať prácu z domu, kto mu uhradí mzdu?

V prípade nariadenej karantény zamestnanca ospravedlní zamestnávateľ v zmysle § 141 ods. 1 Zákonníka práce jeho neprítomnosť v práci počas trvania karantény. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V  zmysle § 144 ods. 2 Zákonníka práce prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní s tým, že zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

V zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca má zamestnanec počas nariadeného karanténneho opatrenia nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa  počas prvých 10 dní karanténneho opatrenia, a to vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní karantény a 55 % od štvrtého do desiateho dňa karantény (za predpokladu, že nemá príjem z uvedeného zamestnania). Od jedenásteho dňa má zamestnanec za predpokladu absencie príjmu nárok na nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a poistenci v ochrannej lehote majú nárok na nemocenské za uvedených podmienok od prvého dňa nariadeného karanténneho opatrenia.

Naopak, čo v takom prípade, ak sa zamestnanec, ktorý bol v oblasti s výskytom koronavírusu,  chce vrátiť do práce a zamestnávateľ s tým nesúhlasí?

Zamestnanec je podľa Zákonníka práce povinný plniť pokyny nadriadených, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Zároveň mu určitý okruh povinností vyplýva aj z osobitných predpisov – napr. zákon 124/2006 Z. z. o BOZP, kde ust. § 12 ukladá zamestnancovi povinnosť spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov pre BOZP v potrebnom rozsahu tak, aby im umožnil plniť povinnosti pri zaistení BOZP. Treba spomenúť aj to, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie – ako je vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika. Preto v prípade, ak sa zamestnávateľ rozhodne neprideliť zamestnancovi prácu, naplní sa tak právom predvídaná skutočnosť – prekážka v práci na strane zamestnávateľa – neprideľuje mu prácu – z dôvodu podozrenia na koronavírus – pri takejto prekážke v práci je zamestnávateľ  povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy. Takýto druh prekážky v práci síce v zákone nemá vymedzenú dĺžku trvania, je však relevantné sa opierať o dostupné odporúčania – napr. zverejnené na stránke Úradu verejného zdravotníctva – kde sa osobám, ktoré sa vrátili z rizikových oblastí odporúča kontrolovať svoj zdravotný stav po dobu 14 dní od príchodu zo zasiahnutej oblasti.


Platí pravidlo, že dohodnúť sa dá vždy?

Samozrejme, platí tiež, že zamestnávateľ a zamestnanec sa vždy môžu dohodnúť – dočasný výkon práce z domu, čerpanie dovolenky, čerpanie náhradného voľna a pod.

Ak na kolegu, ktorý sa vrátil z postihnutej oblasti namieta iný zamestnanec, že ho môže ohroziť a nechce s ním pracovať v kolektíve, má na to právo?

Taký zamestnanec má niekoľko možností. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) BOZP má zamestnanec právo prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP má zamestnanec právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb. V tomto prípadne naplnenie podmienky dôvodnosti, bezprostrednosti a vážnosti je otázne a závisí od okolností konkrétneho prípadu, išlo by len o veľmi výnimočné prípady.

Zamestnanec môže oboznámiť zamestnávateľa so svojimi obavami a následne zamestnávateľ môže/je povinný vyhodnotiť riziká a prijať potrebné opatrenia. Zákonník práce vo všeobecnosti  nerieši otázku, ak zamestnanec nechce pracovať s iným zamestnancom.

 § 47 ods. 3 ) Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré

a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,


b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

Čo v prípade, ak zamestnávateľ potrebuje vyslať  zamestnanca do oblasti, ktoré postihol COVID-19?  

Podľa § 57 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasomTo neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách:Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

Ak s tým zamestnanec nesúhlasí?

Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP má zamestnanec právo odmietnuť vykonať prácu, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb. V tomto prípadne naplnenie podmienky dôvodnosti, bezprostrednosti a vážnosti je otázne a závisí od okolností konkrétneho prípadu, išlo by len o veľmi výnimočné prípady.

Čo v takom prípade, ak zamestnanec evidentne na COVID-19 ochorel pri výkone práce, ide o pracovný „úraz“?

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. V tomto prípade zrejme nie je naplnená podmienka násilného pôsobenia vonkajších vplyvov (taká situácia by mohla teoreticky nastať opäť len vo výnimočných prípadoch). Okrem toho evidentné preukázanie ochorenia na COVID-19 v súvislosti s plnením pracovných úloh by bolo náročné, nakoľko zamestnanec sa mohol nakaziť aj mimo plnenia pracovných úloh, doma, v MHD a pod.

Kedy počas šírenia koronavírusu musí zamestnávateľ vybaviť funkčnými respirátormi zamestnancov?

Zamestnávateľ podľa nás nie je povinný vybaviť zamestnancov funkčnými respirátormi. V prípade zdravotníckych pracovníkov v styku s pacientami, u ktorých bolo zistené ochorenie na COVID-19 alebo je podozrenie na toto ochorenie, je zamestnávateľ samozrejme povinný zabezpečiť vhodné ochranné prostriedky. Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Voľba vhodných opatrení závisí od zamestnávateľa.

Ak pre podozrenie z COVID-19 zatvoria školu, má rodič podľa Sociálnej poisťovne nárok na ošetrovné?  

Áno, ak príslušný orgán uzavrie školu pre podozrenie z COVID-19, nárok na ošetrovné vznikne. Samozrejme, rodič musí splniť aj ostatné podmienky zákona na priznanie dávky (napr. byť nemocensky poistený). Čo sa týka uzatvorenia školy, ide o uzatvorenie na základe rozhodnutia príslušných orgánov, napr. rozhodnutím zriaďovateľa na podnet regionálneho úradu verejného zdravotníctva alebo riaditeľa školy z organizačných a prevádzkových dôvodov. Podľa zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. § 39 ods. 1 písm. b) nárok na ošetrovné si môže rodič uplatniť aj v prípade starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov veku, ak škola, ktorú dieťa navštevuje, bola rozhodnutím príslušných orgánov uzavretá alebo v nej bolo nariadené karanténne opatrenie.

Ako treba postupovať pri dávke ošetrovné v prípade podozrenia na koronavírus



Komentáre (1)

    Vaša reakcia

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *