Spektrum

Košické budovy majú v sebe Prahu

Stopy Československej republiky (ČSR) sú v Košiciach podľa Heleny Miškufovej zo Slovensko-českého klubu v SR viditeľné aj v architektúre. Ako hovorí, kúsok Prahy v sebe nesú napríklad budova Hlavnej pošty, Masarykova kolónia bankových úradníkov či takzvaná Malá Praha.

Podľa nej je v Košiciach mnoho budov, ktoré projektovali českí architekti.

Ako pripomenula, keďže po roku 1918 vznikol nový štátny útvar a v jeho východnej časti nebol dostatok odborných pracovníkov štátnej správy, začali sem prichádzať ľudia s potrebným vzdelaním.


„Boli to štátni úradníci, policajti, železničiari či učitelia. Nebolo to o desiatkach alebo stovkách, ale o tisícoch ľudí,“ povedala.

Počas desiatich rokov sa od vzniku ČSR do Košíc prisťahovalo takmer 16.000 nových obyvateľov, čo prinieslo aj bytovú krízu. Keďže hlavným mesto republiky už nebola Budapešť ale Praha, menili sa aj kultúrne vplyvy.

Novou výstavbou sa do centra mesta dostávala i moderná architektúra.

„Pri riešení bytovej krízy v Košiciach sa prelomovou stala výstavba nájomných bytových domov pre železničných zamestnancov, tzv. Malá Praha.

Išlo o projekty dvoch monumentálnych bytových komplexov s vnútornými dvormi, jeden pre úradníkov a druhý pre robotníkov,“ uviedla architektka Adriana Priatková s tým, že ich vyhotovili českí architekti Rudolf Brebta, Václav Bartoš a Július Zikmund v spolupráci s Bohumilom Jelínkom.

Košice/foto: pixabay.com – Lovan Paul24

Bytový útvar Masarykova kolónia bankových úradníkov je oproti budove Technickej univerzite a bol postavený podľa projektu Josefa Poláška.


Je zaradený aj do zoznamu medzinárodnej organizácie na ochranu modernej architektúry DOCOMOMO. „Je to štvorec, ktorý bol neskonale výhodne a zaujímavo architektonicky riešený. Celý komplex spočíval v tom, že mal napríklad aj spoločnú práčovňu, domovníka, predajňu. Uprostred štvorca boli záhradky, kde si pestovali zeleninu, bazén pre deti, lavička i pylón s bustou Tomáša Garriquea Masaryka, ktorá v 50. rokoch zmizla,“ doplnila Miškufová s tým, že občianske združenie, ktoré vzniklo, ju chce vrátiť na pôvodné miesto.

Jedným z najvýznamnejších stavebných inžinierov pôsobiacich v Košiciach bol počas prvej ČSR Alojz Novák, ktorý stál aj za výstavbou kostola Krista Kráľ.

„Nevidieť ho z ulice, je akoby skrytý vo dvore kláštora. Je výsledkom práce českého architekta Rudolfa Brebtu a postavil ho Novák. V Košiciach postavil veľa objektov a bytov, napr. na konci Komenského ulice alebo na Hrnčiarskej ulicu pred Rodoštom,“ povedala Miškufová.

Kultúrnou pamiatkou je aj zoskupenie budov Hlavnej pošty. „Zarazilo ma, keď tam raz stála skupina mladých študentov z Viedne. Vraj sa prišli pozrieť na to, ako vyzerá funkcionalistická stavba v Košiciach,“ uzavrela.

Podľa Priatkovej sa  budova na Poštovej ulici považuje za prvú verejnú stavbu na Slovensku, ktorá bola postavená v modernom duchu. Rozsiahly blok terajšej pošty v Košiciach bol postavený v rokoch 1928 až 1930.

Slovensko je hradná veľmoc, aj tak viac turistov navštívi Česko



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *