Kultúra

Kresťania po celom svete slávia jeden z najväčších sviatkov

Slávnosť Narodenia Pána, ktorá je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom, slávi v utorok väčšina kresťanov na Slovensku i vo svete.

Veriaci si pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Sem prišli pre sčítanie ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou. A tu, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš.

Vianočná výzdoba hlavného oltára v kostole sv. Jozefa v Prešove/FOTO: TASR – Milan Kapusta

Veriaci kresťania sa v tento sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa za porozumenie a pokoj vo svete. V katolíckych kostoloch sa okrem slávnostných omší na viacerých miestach konajú pri scénke betlehema v kostoloch aj jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.


V gréckokatolíckych chrámoch sa počas sviatku koná slávnostná sv. liturgia. Dôraz sa kladie na skutočnosť, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze svoje poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote.

Vianočná výzdoba hlavného oltára v kostole sv. Jozefa v Prešove/FOTO: TASR – Milan Kapusta

Evanjelici sa schádzajú predpoludním alebo popoludní na slávnostných službách Božích s Večerou pánovou.

Pravoslávne cirkvi, ktoré sa riadia podľa juliánskeho kalendára, vrátane pravoslávnych veriacich na Slovensku a v Čechách, budú sláviť sviatok Narodenia Pána až 6. a 7. januára 2019.

Narodenie Pána nemalo spočiatku svoj vlastný sviatok, ale pripomínal sa v deň Zjavenia Pána – Troch kráľov, teda 6. januára. Osobitná spomienka na Božie narodenie sa začala objavovať na Západe asi v polovici 4. storočia.

Prvý záznam pochádza z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň Narodenia Pána práve 25. december.

ilustračné foto: Dalito.sk

Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis Invicti). Rímski kresťania tento pohanský sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista – ako Slnka na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae), alebo Kristus – Svetlo sveta. Tento dátum – 25. december ako sviatok Narodenia Pána bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal.


Pápež František varoval pred nenásytnosťou 

Pápež František pri príležitosti celebrovania pondelňajšej polnočnej omše v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne odsúdil chamtivosť a konzumný spôsob života, pričom pripomenul kresťanom, že „potravou života nie sú hmotné statky, ale láska“. Informovala o tom agentúra DPA.

V našich časoch zdá sa byť pre mnohých ľudí zmyslom života mať, vlastniť nadbytok vecí. Ľudskými dejinami sa vinie nenásytná pahltnosť, ktorá vyústila do paradoxu dneška, keď niekoľkí štedro hodujú, a mnohí nemajú ani každodenný chlieb, aby prežili,“ povedal podľa DPA v homílii pápež.

Približne v rovnakom čase ako pápež František slúžil omšu v Bagdade na znak solidarity s ťažko skúšanou irackou kresťanskou menšinou aj štátny sekretár Vatikánu kardinál Pietro Parolin.

Oslavy narodenia Ježiša Krista budú pokračovať aj v utorok (25. decembra) tradičným pápežským požehnaním Urbi et Orbi (Mestu a svetu), ktoré František prednesie z ústredného balkóna vatikánskej baziliky.

Môže vás zaujať:

Pieseň Tichá noc má 200 rokov, počuť ju aj v gréckokatolíckych chrámoch 




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *