Lacné nákupy prajem všetkým prihraničným
Zachytila som vo verejnoprávnom rozhlase, ako premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) odpovedal na otázku redaktorky, prečo Slovensko, na rozdiel od všetkých našich okolitých krajín, nekoná vo veci znižovania cien, resp. DPH na potraviny. Tiež na vybrané produkty a služby dennej spotreby. Jeho odpoveď znela poeticky.
Vláda Slovenskej republiky vraj pomohla finančne ľuďom inak. Dôchodcom vyplatila minulý rok jednorazovo trináste dôchodky až do výšky 300 eur. Každému seniorovi nad 60 rokov vyplatili odmenu za očkovanie do rovnakej výšky. A nakoniec vyplatili každému pracovníkovi štátnej a verejnej správy odmenu vo výške 350 eur. Dokopy to stálo desiatky miliónov eur. Na doplňujúcu otázku, ako sa teda pomohlo ľuďom, ktorí ani do jednej zo skupín nepatria, a tvoria produktívnu väčšinu, odpovedal, že ľudia v súkromnom sektore majú v priemere vyššie platy. Teda inak povedané, pomôcť im netreba.
Kľúčová DPH
Premiér a minister financií vidia hlavný problém v tom, že štát na takéto regulovanie výšky DPH nemá peniaze. DPH je totiž kľúčová daň pre verejné financie a jej znižovanie by štát pripravilo o miliardy. Matovič dokonca na otázku o znižovaní DPH odpovedá ako vždy protiotázkou. Kde na to vziať a komu zobrať? Odpoveď je však jednoduchá. Práve teraz mohli poslúžiť napr. stámilióny, ktoré sa premrhali na nezmyselnú očkovaciu lotériu a ešte nezmyselnejšie celoplošné testovanie. O tom, že po pandémii príde ekonomická kríza, a s tým spojené zvyšovanie cien energií, tovarov a služieb, predsa vedeli všetci. Napriek tomu sa tí hore na to nijako konštruktívne a systematicky nepripravili a žiadne zdroje na to nevyčlenili. Zaliepajú oči dôchodcom a „svojim“ ľuďom v sektore úbohými jednorazovými omrvinkami. Zrejme si už uvedomujú, že ak by ešte niekto mohol mať nejaký dôvod ísť niekedy voliť, tak by to mohla byť táto skupina.
Psychológia predaja nepustí
Znižovanie cien sa teda konať nebude. Fandím všetkým Slovákom žijúcim v pohraničných mestách a ich blízkom okolí, ktorí chodia na nákupy a rekreácie do susedných krajín, kde sa lacnejšie zabavia, nakúpia si, aj natankujú. Robila by som to isté. Nebývam žiaľ blízko hraníc a dvojhodinová cesta na nákup do cudziny sa mi až tak neoplatí, ale raz za čas si takýto výlet určite doprajem. Dovtedy tu budem bez pomoci štátu podporovať slovenských podnikateľov a majiteľov prevádzok, ktorí rovnako ako ja spadli do pomyselnej skupiny tých, ktorým pomôcť netreba. Tých, ktorým sa počas pandémie nedostalo žiadnej alebo len minimálnej pomoci. Ktorí prišli o veľa peňazí a aj napriek tomu našli silu pokračovať. Ktorí musia teraz pri reštarte vrážať ešte viac peňazí, čím zákonite zvýšia svoje ceny, dôsledkom čoho sa im opäť zníži odbyt.
Naozaj im všetkým držím palce, pretože nech je ako chce, na lacnejší nákup za hranice sa vyberú aj tí, ktorým štát prispel na preklenutie obdobia zvyšovania cien. Ani tých nedonútia nakupovať drahšie, keď majú lacnejšie možnosti. Psychológia predaja nepustí. Nízka cena zaberá na všetkých, obzvlášť na dôchodcov.
Môžeme si za to sami
Problém zvyšovania cien, ktorý vlády susedných krajiny vyriešili elegantne, proobčiansky a hlavne profesionálne, naša vyriešiť nedokáže. Od amatérov to už neočakávajú ani odborníci. Každopádne si za to môžeme sami, že si to vždy necháme a poslušne aj v tichosti pretrpíme.
(Ak vás tento stĺpček zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)