Láskavosť a nezištná pomoc druhým majú pozitívny vplyv aj na naše zdravie

Altruistické správanie v rôznych podobách, od príležitostných činov láskavosti a pomoci druhým až po dobročinnosť a dobrovoľníctvo je „prospešné aj pre naše fyzické zdravie“, píše poľsko-kanadská vedecká žurnalistka Marta Zaraska na webe BBC.

Odvoláva sa pritom na viaceré odborné výskumy a štúdie. Napríklad podľa jednej oxfordskej štúdie dobrovoľníctvo znižuje u dospelých ľudí stredného veku predpoklad obezity i zvýšenej hladiny cukru v krvi, v dospelom staršom veku znižuje predpoklad vzniku vysokého krvného tlaku, resp. pomáha pri liečbe hypertenzie.

Táto oxfordská štúdia potvrdila zistenia mnohých iných štúdií, podľa ktorých sú dobrovoľníctvo či dobročinnosť prospešné najmä pre dospelých ľudí v strednom veku, ale v určitej miere aj pre dospelých starších ľudí. Jednou z takýchto štúdií je aj spoločná štúdia expertov z dvoch prestížnych univerzít, Kalifornskej univerzity a Univerzity Britskej Kolumbie, ktorá ukázala, že prosociálne správanie pomáha napríklad znižovať vysoký krvný tlak a napomáha fyzické zdravie rizikových starších dospelých ľudí.

Zaujímavý experiment uskutočnili pred niekoľkými rokmi v Kanade. Vybrali viac ako stovku stredoškolákov, ktorí nemali žiaden chronické ochorenia, a rozdelili ich do dvoch skupín. Jedna skupina mala za úlohu dva mesiace doučovať deti zo základných škôl, druhú skupinu tvorili akoby čakatelia. Istý čas po skončení experimentu urobili obom skupinám študentov krvné testy. Študenti, ktorí sa aktívne venovali doučovaniu mladších detí mali nižšiu hladinu cholesterolu a nižšie zápalové markery v krvi než študenti v druhej skupine. To naznačuje, že prosociálne správanie či aktivity pomohli tejto skupine študentov zvýšiť odolnosť voči niektorým ochoreniam.

Ozdravný účinok však má nielen pravidelná dobročinnosť, ale aj príležitostná. Potvrdzuje to zaujímavý experiment Kalifornskej univerzity, v ktorom skúmali vplyv prosociálneho správania na naše zdravie. Účastníci mali za úlohu robiť rôzne jednoduché skutky láskavosti, napríklad zaplatiť kávu cudziemu človeku. Po skončení experimentu im urobili rozbor krvi, ktorého výsledky naznačili posilnenie imunitného systému.

Iné výskumy ukázali, že prosociálne správanie vedie napríklad k zlepšeniu spánku.

Láskavosť, obdarúvanie a dobročinnosť vplývajú na aktivitu tej časti mozgu, ktorá je kľúčová pre utváranie a uchovávanie spomienok spojených s emočnými zážitkami a skúsenosťami. Prosociálne správanie znižuje mieru úzkosti a stresu, resp. ich vplyv na náš život a naše zdravie.

Existuje množstvo ďalších výskumov a štúdií potvrdzujúcich „pozitívne účinky láskavosti a nezištnosti na naše zdravie,“ konštatuje Zaraska. Na margo týchto štúdií Zaraska pripomína, že samotné prežitie ľudstva by bolo sotva mysliteľné bez biologicky kódovaného spolucítenia (empatie) a solidarity.

Dostupné údaje zo Spojených štátov, Veľkej Británie a Nemecka v tejto pandemickej dobe prezrádzajú, že sa výrazne zvýšila ochota ľudí k všímavosti a pomoci druhým. V prvom polroku 2020 darovali obyvatelia Veľkej Británie na charitu o 800 miliónov libier viac ako za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku. V Nemecku sa vo februári 2020 až 41 % občanov vyjadrilo, že sa nestarajú o druhých ľudí, no začiatkom leta to už bolo len 19 %. Američania sa dnes zaujímajú o svojich rodičov a starých rodičov viac než v minulosti.

Vzhľadom na toto všetko by sme si mohli najmä v tejto neľahkej dobe „nájsť trochu viac času na príležitostnú láskavosť“, uzatvára svoj článok vedecká žurnalistka Marta Zaraska.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)