Zdravie

Lekár: Dávajte si pozor na označovanie potravín. Marketing môže škodiť (1. časť)

označovanie potravín

KÚPITE SI RADŠEJ PROTEÍNOVÚ BOMBU, ALEBO TYČINKU PLNÚ CUKRU – stále to je to tá istá tyčinka. Poďme sa teda spolu pozrieť na to, či označovanie potravín nám naozaj pomáha k tomu, aby sme robili zdravšie rozhodnutia.

Etikety na potravinách nás akoby „nútia“ k zdravšiemu výberu, ale iba tretina Američanov im venuje pozornosť a menej ako štvrtinu Britov trápi to, čo na etikete nájdu.

Označovanie potravín sa začalo objavovať na baleniach v 70-tych rokoch, keď sa na niektorých objavili informácie o obsahu kalórií alebo sodíka pre ľudí so zdravotným problémom. Vtedy sa ale jedlo vo všeobecnosti pripravovalo doma zo základných surovín, čo znamená, že dopyt po nutričných informáciách bol malý. V súčasnosti približne 40 % Američanov konzumuje rýchle občerstvenie v ktorýkoľvek daný deň, pričom pätinu jedál zjedia v aute. A viac ako polovica potravín kúpených v Anglicku, je zase klasifikovaných ako ultraspracované.


Táto závislosť na polotovaroch v kombinácii s našim zvýšeným záujmom o stravu a zdravie, viedlo k požiadavkám na to, aby etikety na potravinách mali aj nutričné informácie. Globálny prieskum zdravia a blahobytu z roku 2015 medzi 30 000 ľuďmi ukázal, že 88 % ľudí je ochotných zaplatiť viac za „zdravšie“ produkty.

ŠKODLIVÝ MARKETING OZNAČOVANIA POTRAVÍN?

Samozrejme, že len informácia na etikete nám zdravie nezlepší.  Stále je tu faktor nášho výberu a to, či danú informáciu vôbec vnímame a či ju aj vieme informačne spracovať. Rovnako sa stále boríme doslova s epidémiou obezity, či cukrovky vo vyspelých krajinách. Existuje málo (ak vôbec nejaké) vysokokvalitné štúdie, ktoré by  podporili použitie označovania potravín a väčšina dostupných štúdií je buď nekvalitná alebo neobjektívna a to v dôsledku sponzorstva zo strany potravinárskeho alebo nápojového priemyslu.

Hoci som rozhodne za lepšie a transparentnejšie označovanie potravín, pokiaľ ide o zložky a pôvod potravín, nezávislé recenzie naznačujú, že na etiketách potravín je v súčasnosti až príliš veľa informácií, čo samozrejme mätie a zaťažuje spotrebiteľov.


NÍZKY OBSAH TUKU – POZOR, NEDAJTE SA OKLAMAŤ, AJ TENTO ÚDAJ MÔŽE ŠKODIŤ

Potravinársky priemysel sa veľmi rýchlo chytil záujmu o výživu a na etiketách potravín a v marketingových kampaniach začali často objavovali tvrdenia ako „nízky obsah tukov“…

Žiaľ, dnes sa takmer akákoľvek potravina môže nazývať „prírodná“, pretože nie sú jasné definície alebo nariadenia a práve tu prichádza ideálny priestor pre marketing, ktorý však je často zavadzajúci a môže aj škodiť.  „Prírodná superpotravina“ sa potom môže (napriek tomu, že je veľmi podobná s inou „nesuper potravinou“) predávať veľakrát aj desaťkrát drahšie.

Kellogg’s bola jednou z prvých veľkých potravinárskych spoločností, ktorá spojila svoje sily s National Cancer Institute v USA a v roku 1984 použili zadnú stranu balenia cereálií na reklamu kukuričných lupienkov. Prezentovali ich ako cereálie na raňajky s vysokým obsahom vlákniny spojenej so zníženým rizikom niektorých druhov rakoviny. Práve tak doslova „vydláždili“ cestu ďalším spoločnostiam, aby nasledovali ich príklad po celom svete.

Napríklad väčšina spoločností, ktoré vyrábajú cereálne tyčinky, môže uvádzať na trh v podstate sladké sušienky ako sušienky „s vysokým obsahom vlákniny“ za predpokladu, že ich 20-g tyčinka obsahuje iba 1,2 g vlákniny (odporúčaná denná dávka je 30 g). Bochník chleba môžu nazvať „zdravým kváskom“, aj keď obsahuje menej ako 1 % kváskovej múky – čítate správne, len 1 %.  Zatiaľ, čo čokoládová tyčinka plná cukru s 20 % bielkovín, môže byť ako označená ako tyčinka „s vysokým obsahom bielkovín“.

Čo by ste si kúpili vy? Tyčinku s vysokým obsahom bielkovín – proteínovú bombu? Alebo tyčinku plnú cukru? Pritom stále je to tá istá tyčinka

Ďalším známym trikom je používanie výživového tvrdenia, ako je „zdroj vápnika“, ktoré prinúti spotrebiteľov aby si mysleli, že výrobok je zdravý, čo znamená, že takto potom prehliadnu vysoký obsah nasýtených tukov, cukru alebo soli. Výrobcovia chcú, aby ste verili, že ich mliečny koktail označený ako zdroj vápnika je zdravý napriek tomu, že je nabitý cukrom.

Mnoho zákazníkov síce skenuje štítky, aby skontrolovali, či sa v nich nenachádzajú prísady a chemikálie, ako napríklad tie s číslami E, ale výrobcovia jednoducho dali týmto prísadám prirodzenejšie názvy, ako napríklad mrkvový koncentrát alebo extrakt z rozmarínu, ktoré sú príťažlivejšie, aj keď v podstate označujú, že sa jedná o prísady rafinované a spracované. Modifikovaný škrob je bežnou zložkou s priateľským názvom vo väčšine spracovaných potravín, no len málo ľudí vie, že sa vyrába pomocou kyselín a cukrov vo vysoko zložitých chemických procesoch.

Regulácií je veľmi málo a potraviny, ktoré sa chvália svojím zdravím na prednej strane obalu, sú často tie najnezdravšie. Mnohé značky predstierajú, že jedlo pochádza z domácky znejúcich miestnych fariem, ktoré sú často vymyslené.

O tom, čo by sme sa mali dočítať na obaloch potravín nabudúce.  

(Ak vás tento článok od odborníka zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *