Lekári sa boja, že nepriamo pre Covid-19 zomrie nakoniec omnoho viac ľudí

Veľkému počtu pacientov odložili vyšetrenia, konzultácie či operácie v nemocniciach a liečebných zariadeniach po nástupe koronavírusovej pandémie. Podľa údajov Nórskeho registra pacientov a Nórskeho riaditeľstva pre zdravie, celkovo aj ľudia odložili viac ako 220 000 návštev lekára po vypuknutí pandémie. Koľko ich od marca 2020 zrušili alebo presunuli na Slovensku zisťujeme.  

Až o 15% menej zhubných tkanív odhalili v minulom roku laboratóriá v Moravskosliezskom kraji. Počas pandémie koronavírusu totiž ľudia aj zo strachu stále častejšie odkladajú preventívne prehliadky aj kontrolu o špecialistov. České štatistiky pritom ukazujú na výrazný nárast zomrelých v minulom roku. Odborníci sa boja, že nepriamo pre Covid-19 zomrie nakoniec omnoho viac ľudí. Uviedla spravodajstvá televízia ČT24.

Nádory sa vytrácajú

Ako príklad uviedli, že tento trend si už všimli napríklad aj v laboratóriách v Novom Jičíne  na jar 2020, že im do laboratórií chodí oveľa menej vzoriek na zhubné nádory ako roky predtým. Ukazuje to na to, o koľko menej vyšetrení urobili špecialisti v predchádzajúcom roku.

Ivo Kasperčík, vedúci lekár oddelenia patológie pre ČT24 uviedol, že  porovnávali roky 2018, 2019 a priebežne rok 2020.

„Všimli sme si, že už počas prvej jarnej vlny 2020 sme sa z priemeru 110 denných vyšetrení vzoriek dostali na 40! To je asi na jednu tretinu toho, čo sme predtým roky robili bežne. Vtedy mi napadlo, koľko nám asi uniká zhubných ochorení, pretože to je jediné, čo sme na patológii schopní uchopiť. Vysoký krvný tlak alebo cukrovku v týchto vzorkách nevidíme. V júli sme už vedeli, že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nám chýba asi stovka vyšetrení na zhubné nádory,“ upozornil pre ČT24 patológ.

To, že je niečo zle im začalo byť podozrivé v júli.

„Nikto predsa nemôže očakávať, že zhubné nádory len tak zmiznú. Jednoducho tu sú a ostanú. Aby sme zverejnili korektné čísla a zistenia, že možno tí ľudia išli niekde inde, tak som poprosil kolegov z okolitých patológií, či by sa tiež u seba nepozreli, či majú nejaký podobný pokles. Viac menej sme prišli k veľmi podobnému záveru. U menších pracovísk bol napríklad ten celkový pokles až 20 percent, u väčších 6-7%. My však nie sme ani štatistici a ani odborníci na informačné technológie, takže sa nám nemuselo úplne podariť zo systémov vytiahnuť všetky čísla. Ale to, že trend kopírovali všetky patológie, tak ten je zjavný. Čísla nie sú zavádzajúce, ale odrážajú realitu,“ trval na zistení Ivo Kasperčík, vedúci lekár oddelenia patológie vo vysielaní ČT24.  

Prevencia spí

Odborník si myslí, že znížený zasielaný počet vzoriek zhubných nádorov môže súvisieť s tým, že ľudia sa k lekárovi aj boja, aby sa nenakazili. Na druhej strane, aj dobre nastavené preventívne onkologické programy v krajine nie sú dnes prioritou.

„Keďže nejde o akútnu starostlivosť, momentálne programy spia v móde odkladnej starostlivosti a to je problém. Ľudia sa aj boja ísť na onkologické vyšetrenie, lebo sa boja Covidu aj v čakárňach, vlastne aj zdravotníckeho personálu. No a tento mix iba akútnej starostlivosti a strachu spôsobuje, že ľudia s primárnym záchytom prichádzajú až neskôr. Keď ho zachytia, všetko už ide ako predtým, ale to oneskorenie pri onkologických ochoreniach je zjavné. Ľudia by to nemali podceňovať a ak ich niekto zavolá na prevenciu, určite by ju mali absolvovať. To riziko, že sa vírusom nakazím síce stále je, ale to je všade, ale riziko, že nádor včas nezachytíme je horšie pre celý život  človeka,“ povedal pre ČT24 vedúci patológ Ivo Kasperčík.

Ľudí s Covid priamo nepitval, ale na pracovisku takých pacientov mali. Aj oni si všimli masívne postihnutie pľúc. „Sme na to zvyknutí aj u iných vírusových ochorení pľúc,“ spresnil.  

Aj v Českej republike je momentálne zastavená neakútna starostlivosť. O koľko percent klesol aj počet vzoriek na zhubné nádory na Slovensku zisťujeme.

„Odklad skríningu rakoviny hrubého čreva počas pandémie COVID-19 môže mať smrteľné následky. Nechcem zbytočne strašiť, ale je to pravda. Síce od začiatku roku z celej sily bojujeme proti pandémií Covid-19, žiaľ zanedbali sme prevenciu mnohých iných ochorení. Medzi nimi je aj kolorektálny karcinóm,“ uviedol pre Dalito.sk rešpektovaný gastroenterológ Ladislav Kužela, ktorý upozornil aj na to, že v Taliansku vedci robili výskum a prišli k veľmi smutnému zisteniu. Ich výsledky ukázali, že odklad skríningu kolorektálneho karcinómu (rakoviny hrubého čreva), môže viesť skoro až k 12%-nému nárastu úmrtí v dôsledku nádoru počas nasledujúcich 5 rokov.

Je to nebezpečné a môže byť aj smrteľné

„Počas pandémie vo viacerých krajinách došlo totiž k tomu, že sa spomalil, resp. až zastavil skríningový program (skríning je metóda vyhľadávania včasných foriem rakoviny). Je to na obrovskú škodu, keďže rakovina hrubého čreva je vysoko liečiteľná, ak je zachytená v skorom štádiu, ale žiaľ, čím neskôr dôjde k jeho odhaleniu klesá aj prognóza pacienta na vyliečenie,“ upozornil Kužela.

„Stres odjakživa vplýva na výskyt a zhoršenie stavu už prítomných ochorení ako je hypertenzia-vysoký krvný tlak, diabetes- cukrovka, ochorenia srdca, vertebrogénneho aparátu, ale spôsobuje aj problémy tráviaceho traktu- bolesti brucha, najmä žalúdka, hnačky… , či migrény. Často sa nám v tomto období stáva, že pacient príde na prehliadku len pre-alebo vďaka týmto ťažkostiam. Mnohí nedokážu spracovať všetky negatívne informácie a strach, či úzkosť ich jednoducho vnútorne premôžu, hoci si to navonok nechcú pripustiť. Časté sú aj bolesti chrbtice, kedy sa všetko napätie a stres sústreďuje do svalstva, ktoré je stuhnuté a ubolené, neraz s tým úzko súvisia aj bolesti hlavy. Pri kontrole laboratórnych parametrov u veľkého počtu pacientov pozorujem zhoršené hodnoty lipidového statusu- teda hladín cholesterolu a triglyceridov v krvi, taktiež zvýšené hodnoty krvného cukru. Vzhľadom na veľmi často sa opakujúce únavové symptómy vyšetrujeme aj hodnoty hormónu hypofýzy, ktorý nepriamo svedčí o kompenzácii štítnej žľazy, taktiež hladinu vitamínu D v krvi. Neraz ma doslova šokujú nepriaznivé výsledky hlavne vitamínu D,“ povedala pre Dalito.sk lekárka z Košíc Diana Ganajová.

MUDr. Marián Šóth upozoruje, že aj on za posledné mesiace zistil diagnózy, ktoré ho nepotešili.

„Za pandemické obdobie sa nám podarilo odhaliť u nejedného pacienta  arytmie srdca, vysoký krvný tlak , cukrovku, ochorenia  štítnej žľazy, množstvo prietrží a, bohužiaľ,  aj onkologických ochorení. Je pravda, že mnohé boli v počiatočnom štádiu, takže liečiteľných, za čo som veľmi rád,“ s úľavou konštatuje odborník na všeobecné lekárstvo.

Priznal, že strach z nepoznaného majú nielen pacienti, ale aj lekári. „Veľmi zazlievam politikom, ako veľmi ľahko si osvojili opojnú moc manipulovať s ľuďmi. Neschopnosť prevziať zodpovednosť a skrývanie sa za odborníkov označujem za veľkú slabosť . Manipulovanie a vytváranie strachu vnímam ako lekár veľmi intenzívne hlavne na svojich pacientoch . Tento strach vytvára v mnohých ľuďoch neistotu, depresie a panické úzkosti. Aj ako predstaviteľ ASL som sa snažil aj na pôde parlamentu voči tomuto fenoménu bojovať . Z demagogického manipulovania a vytvárania strachu mám strach zasa ja. Pripomína mi to roky minulého storočia, keď možno podobná manipulácia a vytváranie strachu nás doviedlo do II. svetovej vojny. Nechcem strašiť, ale paralela to je,“ povedal lekár z Nitry, ktorý v týchto dňoch pozoruje zhoršený stav pacientov rovnako, ako jeho kolegyňa z Košíc.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)