Lucia Šicková: „Človek sám výrazne prispieva k tomu, ako vyzerá jeho život.“

Dalito.sk/Lucia Šicková na dovolenke s manželom Šimonom/foto: archív L. Šicková
DALITO -

Lucia Šicková je mama troch 3 detí s vášňou pre inovácie, vzdelávanie, hry, svoje deti, tvorivé radosti a udržateľný rast. Riadila projekty v oblasti ľudských zdrojov pre korporátne inštitúcie, od analýz tréningových potrieb vo verejnom sektore, riadenie IT projektov, až po rozbeh vlastnej spoločnosti.  V súčastnosti má na starosti riadenie rozvojových programov najlepšej hernej spoločnosti na Slovensku. Venuje sa aj podpore a tvorbe vzdelávacích projektov. Pre mnohých je obrovskou inšpiráciou na ceste za úspechom.

Ako správne inšpirovať mladých? Pre mnohých si veľmi inšpiratívny človek, ktorý to evidentne robí správne.

Dôležité je nikdy neprestať byť zvedavý a pýtať sa. Tak isto sledovať čo sa deje okolo vás, kto čo nové zaujímavé objavil. Zvedavosť vie priniesť veľmi zaujímave prepojenia.

Je práve zvedavosť to, čo ťa priviedlo k tomu čo robíš? Bavili ťa už od malička technológie? 

Ja som vždy bola hlavne zvedavá, bavilo ma veľa vecí. Keď sme mohli, hrávali sme sa na ulici, neskôr korčule, bicykel, beh. Bavili ma filmy, neskôr sme sa s bratom začali hrávať na počítači, keď nám ho rodičia kúpili. Nebola som vyslovene technický typ, ale nikdy ma technológie nestrašili. Brala som ich automaticky ako prichádzali. Zvedavo som skúšala, čo prinášajú novinky. Neviem či som v niečom vynikala. Vždy som bola taký ten snaživý, zodpovedný typ. Bola som však príliš tvorivá a nedostatočný detailista na prácu účtovníčky, kde ma v určitom momente videla moja mama. 🙂 Vždy ma bavili ľudia, porozumenie ich kontextu, počúvanie príbehov.

Je skvelé robiť to, čo ťa baví. Vo vašej spoločnosti je veľa šikovných ľudí, veľa šikovných a schopných ľudí odchádza práve do zahraničia. Pociťuješ, že je (ne)dostatok kvalifikovaných a šikovných ľudí, prípadný odliv mozgov do zahraničia? 

Je to dobrá otázka, tiež si ju často kladiem, v poslednej dobe možno trochu častejšie. Na záver dňa však neexistuje kus sveta, kde by bolo všetko ideálne. Človek si sám výrazne prispieva k tomu, ako vyzerá jeho život. Príležitostí na Slovensku nie je málo a veľa z nich je veľmi zaujímavých. Je tu obrovský priestor meniť veci k lepšiemu. Práve som sa čerstvo vrátli z Californie, kde veľmi rada chodím načerpať energiu, inšpirácie, ale nie je to ani tam všetko tak optimistické, ako by sa z diaľky mohlo zdať. Slovensko je krásna krajina, plná možno menej rôznorodých, no veľmi srdečných a talentovaných ľudí. Je to len o rozhodnutí a následne o výdrži. Žiadne ovocie nedozreje cez noc. A ak náhodou áno, tak má aj takú (pa)chuť.

Pracuješ veľa s mladými ľuďmi, čo vnímaš ako pozitívum na mladej generácii, ktorá sa formuje? Možno vnímaš aj nejaké negatíva.

Mladí ľudia majú dnes viac príležitostí ako sme mali my, viac možností, čo im niekedy ale naozaj nezávidím. Limitovaná ponuka je pre mnohých jednoduchšia ako komplexnosť možností, potom je matica vyhodnocovania príliš zložitá a človek môže ostať paralizovaný analýzou. Sú dve rôzne skupiny ľudí, ktorých vidím. Vidím veľa pasívnych apatických mladých, ktorí sú akoby zomletí, nie optimálne fungujúcim systémom vzdelávania a tým chýba drive, potrebujú impulz, nakopnutie. Ťažšie sa z tej apatie, nenaučení zodpovednosti za vlastné rozhodnutia a možnosti, dostávajú. Potom je druhá skupina, ktorá je akčná, má dobré otázky, je múdra, veľa vie, no potrebuje čas. Čas lebo ešte nemá dostatočnú výdrž, empatiu, širšie porozumenie, skúsenosti s prácou v tímoch… Nechcem, ale všetkých hádzať do jedného vreca. Je veľa úžasných mladých ľudí, s ktorými veľmi rada opakovane spolupracujem.

Ako vznikla samotná myšlienka vašej spoločnosti?

Nevedeli sme veľmi čo tvoríme. Každý sme chceli niečo trošku iné, ale všetci sme sa chceli točiť okolo hier. Vedeli sme hlavne, že chceme pracovať na seba, na svoju zodpovednosť, že chceme skúsiť riadiť veci tak, ako ich my vnímame, že je to správne. Bola to fantastická skúsenosť a dnes, keď vidím, čo sa podarilo za tých 11 rokov, tak to prijímam s obrovskou pokorou. Veľa boli vedomé rozhodnutia, veľa bolo aj to, že sme boli v správnom momente na správnom mieste a keď už sme príležitosť videli, nepustili sme ju pri prvom zlyhaní.

Ako si vyberáte potenciálnych zamestnancov? Máte nejaké špeciálne kritériá okrem technických zručností?

Odbornosť je dôležitá, právepreto  čoraz väčší dôraz kladieme na skúsenosti. Zároveň hľadáme ľudí, ktorí sú správni a fit na kultúru, ktorú sa snažíme budovať. Voláme to Pixel DNA, aj keď sa nám to ťažko definuje, ale podarilo sa nám do našich hodnôt pretaviť aspoň nejakú uchopiteľnú časť.

Kde by ste chceli vidieť Slovensko o 5 – 10 rokov v oblasti digitalizácie? Ktorá krajina by nám mohla byť vzorom a či máme reálnu šancu ju niekedy dobehnúť?

Veľa spolupracujem s Fínmi na našich vzdelávacích projektoch, aj s rôznymi firmami. Veľmi sa mi páči ich prístup. Je veľmi „down to earth“, úprimný, na nič sa nehrá, snaží sa ísť po podstate, hľadá jednoduché zlepšenia, ktoré zjednodušujú život. Kladú zodpovednosť za seba na ľudí, ale zároveň ich vyzbrojujú nástrojmi, ktoré sú na to nevyhnutné. Chcela by som, aby sme sa k tomu aspoň priblížili. Aby sme sa nebrali tak hrozne vážne, aby sme sa vracali k jednoduchosti a podstate. Aby sme sa viac prepájali – firmy so školami so zástupcami verejnoprávneho sektora a spoločne pre seba, pre ľudí žijúcich v tejto krajine, hľadali dobré riešenia.

Ako vnímaš fakt, že ťa ľudia považujú za úspešnú, samozrejme aj spolu s manželom. Na Slovensku ťa ľudia považujú za naozaj významnú osobnosť pre Slovensko.

Ja nemám pocit, že som v niečom významnejšia ako pred 11 rokmi. Som stále ten istý človek, zväčša s tými istými danosťami aj chybami. Vizibilita, ktorú ako firma aj ako osoby so Šimonom máme je veľký záväzok, preto sme na to pristali. Pre nás boli v začiatkoch hnacím motorom významné vývojárske slovenské firmy, ktorým sa zo Slovenska podarilo dostať na globálny trh. To zlomilo povedomú latku nemožnosti niečo také dosiahnuť. Preto chceme aj my hovoriť o našich radostiach, aj náročnejších obdobiach, aby sme ukázali, že to ide a že tie príležitosti existujú, len na ne treba byť pripravený, mať otvorenú hlavu. Zároveň to má svoju „dark side“ a má to dopad na naše súkromie, súkromie našich detí. Pred tým mám obrovský rešpekt.

Si super mama a stíhaš pri nich fungovať v dvoch spoločnostiach súčasne. Asi to nie je jednoduché.

Joj, niekedy to veľmi zle zvládam. Mám okolo seba úžasných ľudí, s ktorými je skvelé spolupracovať. Mám už vybudovaný systém, ktorý mi umožňuje mať z každého dostatok, aby mi niečo neuletelo z rovnováhy. Je to Šimon, o ktorého sa môžem oprieť. Je to aj veľká miera tolerancie zo strany partnerov a ľudí, s ktorými robím, ktorí vedia ako fungujem. A moje úžasné deti, ktoré sú stále múdrejšie, chápavejšie.

Obaja ste športovo založení ľudia. Máte dostatok času na športové aktivity?

To je to čo hovorím, je to jeden z pilierov rovnováhy, keby som nešportovala, tak by som nefungovala. Šimon je v tomto ešte prísnejší, ja mám menšie bloky, ktoré venujem behu, či cvičeniu, veľa sa hýbem aj s deťmi. Podľa mňa je fyzické zdravie jednou z kľúčových zložiek mentálneho zdravia, čiže nie je to, či to stíhame, ale je to, že šport je súčasťou dennej agendy.

Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí chcú byť úspešní?

Buďte zvedavý, networkujte, skúšajte, nebojte sa aj „zatúlať“ nesprávnym smerom. Skúsenosti vás formujú, nebojte sa ich. Svet sa veľmi rýchlo mení, je dôležité sa snažiť porozumieť mu z čo najviac uhlov pohľadu. Flexibilita a adaptabilita sú už také prázdne znejúce slová, ale sú nevyhnutnosť. Jeden z mojich obľúbených filmárov, Werner Herzog dával ako radu začínajúcich filmárom, aby prešli Európu peši, že tak sa najviac naučia, najviac pochopia. Pre každý craft platí niečo iné, pre každého funguje niečo iné, snažte sa porozumieť sebe, svojim zručnostiam, ambíciám, motivácii a sami pre seba viete najlepšie vyhodnotiť, čo je pre vás to najlepšie. Držím všetkým palce!

Autorka Katarína Gergelyová popri strednej škole bola štyri roky dobrovoľníčka v Slovenskom červenom kríži. Neskôr pracovala pre Erasmus+, farmaceutickú spoločnosť a pre PR agentúry, kde sa venovala prevažne zdravotníckym témam. Od roku 2017 sa venuje marketingovému klubu na Univerzite Komenského – Digital Marketing Club. Aktuálne pracuje pre developerskú spoločnosť a študuje na spomínanej vysokej škole. Vo voľnom čase píše.

Môže vás zaujať: 

Šimon Šicko: „Majte ciele, robte chyby, pracujte tvrdo a stojte nohami na zemi.“