Majú snáď Slováci na čele napísané HLUPÁK?

Dalito.sk/ilustračné foto: pixabay.com - ulleo

V Bratislavskom obchodnom centre som kúpila darček v kníhkupectve. Pri pokladni sa ma predavačka opýtala, či potrebujem tašku. Tú, ktorú som si priniesla som už mala plnú, tak som si jednu vypýtala. Keď mi k účtu za tovar, ktorý som u nich nakúpila, nablokovala ďalší 1,20 eur, vykríkla: „To nemyslíte vážne!“

Občas sa vám jednoducho stane, že tašku potrebujete aj kúpiť. Nezamýšľa som sa nad tým, koľko stojí, počítala som, že rovnako ako napríklad v Česku a Nórsku (neskutočne drahej krajine). Tak snáď na chudobnejšom Slovensku si vypýtajú približne rovnako, ak nie menej.

Keď mi predavačka povedala cenu 1,20 za papierovú tašku, ostala šokovaná a zopakovala, či to naozaj myslí vážne. Zmohla sa iba na to, že ak chcem, môžem ju ešte stornovať. Aj som to urobila, pretože tu vôbec nejde o to, či na to mám alebo nie, ale toto zlodejstvo jednoducho podporovať nebudem. A to nehovorím o tom, že papierová taška zďaleka nie je najšetrnejšia k životnému prostrediu. 

Na moje výčitky, ako to je možné, že sa už aj v kníhkupectve správajú ako „výpalníci“ reagovala, že sa mám sťažovať na vedení. Tak ja sa teda odmietam sťažovať ďalej a zabíjať môj drahocenný čas tam, kde, ako sa predavačka priznala, už aj ona upozorňovala na sťažnosti zákazníkov, ktorí cenu za tašku označili za nekresťanskú.

Milí slovenskí tiež obchodníci, aj na Slovensku žijú ľudia, ktorým na prírode záleží. To však ešte neznamená, že majú na čele napísané „hlupák“.

To sa naozaj nehanbíte od zákazníka, ktorý u vás minie peniaze, žiadať ešte za tašku 1,20 eur? To si naozaj myslíte, že sme tu už úplne všetci padnutí na hlavu? Alebo že všetci peniaze kradneme ako naše politické špičky?

Ak za tašku v Nórsku, v jednej z najdrahších krajín možno aj sveta, zaplatím pár centov, tak sakra, že na Slovensku si za tašku nemôžete pýtať 1,20 eur! Aj keď si evidentne zo zákazníkov robíte ovce. Nie, aj na Slovensku žijú ľudia, ktorí peniaze zarábajú, cestujú, vidia, porovnávajú a vážia si samých seba. Ja si seba vážim a preto sa nenechám okrádať, a už vôbec nie v krajine, v ktorej sú aj dôchodky na najnižších úrovniach Európskej únie.

Ak sa taký zákazník nájde, ktorý vám to zaplatí, jeho vec, ja toto zdieranie ale podporovať nebudem. Ani v kníhkupectve. Ja už v takej predajni nikdy nič nekúpim a nemali by aj ostatní.

Vo vedľajšej predajni mi tašku predali za 0,19 euro.

Myslím si, že už naozaj nastal čas takýchto „tiež podnikateľov“ eliminovať, napríklad aj totálnou ignoráciou ich predajní. Aj toto je totiž trh, ktorý vo vyspelej krajine nenažrancov dobehne.

Verím, že raz snáď zásady úcty k zákazníkom a ich peniazom  budú moderné aj na Slovensku. Zásady, ktoré celú našu spoločnosť jedného dňa naozaj posunú vpred, aj v našich hlavách. A jednou zo zásad je, že zo svojho váženého zákazníka, ktorý sa rozhodol u nás míňať svoje ťažko zarobené peniaze, nebudem nikdy robiť “ľahostajného hlupáka”. Nie vážení, už naozaj stačilo aj podnikania po slovensky. Nie sme všetci padnutí na hlavu.

Nejedzte mäso, zachránite planétu