Stĺpčeky

„Malé deti jedia chlieb, veľké jedia srdce“

Matkou som sa stala 10. mája 1990. Bol štvrtok, teplý deň. O tri dni na to, slávila Československá republika po dlhej dobe Deň matiek. Do tej skupiny som už patrila aj ja. Keď som vzala do náručia ukričaný uzlík, z ktorého trčali čierne vlasy a dve tenké ručičky  – „anténky“ zovreté do malých pästičiek, bola som vtedy najšťastnejšou matkou na zemeguli. Mladou, zamilovanou, ale – matkou.

V duchu som blahorečila Bohu za zdravého syna, a celkom potichu som sama pre seba dodala: „Chlapec to bude mať azda v živote ľahšie, a … nepríde domov s tým, že „mama, tato, som „v tom“. Omyl!

O 17 rokov neskôr sa mi sníval veľmi nepríjemný sen. V ňom som videla veľkého hada, ktorý sa zvíjal v pôrodných bolestiach. Zobudila som sa celá spotená. Poverčivá veru nie som, vykladaniu kariet, či snom neverím, ale vtedy som sa necítila komfortne. Tušila som , že sa niečo stane. Stalo sa.


O pár dní neskôr mi  syn oznámil, že jeho priateľka je tehotná. Mala som 42 rokov a mala som byť babkou. Nespala som niekoľko dní. Nevedela som, čo mám robiť, ako reagovať …  Veď syn nemá dokončenú školu  – bol pred maturitou. Chcel ďalej študovať.

Dookola som sa sama seba pýtala, kde som urobila chybu, prečo sa to stalo. Ako to zvládnu obaja budúci rodičia. Bolo to jedno z najťažších období. Moja maminka mi vtedy povedala vetu, ktorú mám zakorenenú v mojej mysli dodnes: „Malé deti jedia chlieb, veľké jedia srdce.“ Priznám sa, že mi trvalo niekoľko mesiacov, kým som sa s tým vysporiadala.

O niekoľko mesiacov neskôr, v teplý letný júnový deň prišla na svet Sarah Lisa. Pamätám si to dodnes. Bola som na služobnej ceste v Poprade, keď mi zavolal syn , aby mi to oznámil.

Drobučké malé stvorenie s prekrásnymi modrými očami prinieslo do našej rodiny svetlo, nádej, pokoj a aj zmierenie. Môj malý syn sa stal otcom, ja babkou, moja mama starkou. Keď som maličkú po prvýkrát uvidela a vzala do náručia, vedela som, že my dve budeme „parťáčky“. Žiaľ, to som nevedela, čo všetko na nás čaká.

Problémy oboch mladých rodičov nedali na seba dlho čakať. Môj syn ráno ešte pred školou utekal za malou, aby aspoň s niečom pomohol, potom do školy. Zo školy opäť za malou, až do večera – aby ju okúpal, nakŕmil, uložil spať. A popri tom musel zvládnuť aj školu a prípravu na maturitu.

Netušili sme, že medzitým sa schyľovalo k tomu, že maličká sa ocitla súdnou cestou v opatere druhej babky. Na takmer tri dlhé roky.


Bola som sklamaná, prečo to jej mama dopustila. Cítila som  hnev, bola som zúrivá, bezmocná. Dnes už nesúdim, nehnevám sa, nehodnotím. Len konštatujem, že to boli kruté roky, ktoré nás ale mnohému naučili. Byť trpezlivejšími, pokornejšími. Syn medzitým zmaturoval, urobil prijímacie pohovory na dve vysoké školy a začal študovať.

Malú sme si brali ako nám to dovoľovala druhá strana a samozrejme rozsudok. Syn sa  nevzdal, a pri prvej príležitosti  požiadal súd o zverenie dcéry do jeho opatery. Trvalo to 2,5 roka. Presne 26. decembra 2011, na druhý Sviatok vianočný, prišla k nám Sarah Lisa natrvalo. Nebyť obratnosti a šikovnosti nášho advokáta a veľkej pomoci mojej mamy, mojej sestry a neuveriteľnej vytrvalosti môjho syna, neviem ako by to dopadlo.

Dnes je z mojej vnučky 11-ročná slečna, z môjho syna „foter“, zo mňa pyšná babka, z mojej mamky spokojná starká. Mamu Sarah už v niektorých veciach chápem alebo sa snažím chápať. Odpustili sme si, je to tak lepšie. Veď je jej mama, ktorá jej dala život.

Ľúbim svoju mamu, ľúbim svojho syna a ľúbim svoju vnučku. Najviac na svete … a ešte kúsok. Všetko najlepšie ku Dňu matiek!

P.S. Myšlienka medzinárodných a pravidelných osláv sviatku Dňa matiek vznikla v roku 1907 na počesť Anny Reeves Jarvisovej, ktorá bojovala za práva matiek. Prvýkrát bol verejne oslavovaný o rok neskôr. V roku 1914 vyhlásil vtedajší americký prezident Woodrow Wilson prvú oficiálnu oslavu Dňa matiek ako celonárodného sviatku, konajúci sa druhú májovú nedeľu. Toľko z oficiálnych zdrojov.

Dospelí bez detí ruky hore!



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *