Malé ženy. Kultový príbeh prvýkrát v kompletnom vydaní

Na Slovensku vo vydavateľstve IKAR kniha Malé ženy vychádza prvýkrát v kompletnej neskrátenej podobe vrátane druhého dielu. Je to literárna klasika, ktorá by nemala chýbať v žiadnej rodinnej knižnici.

Dej sa odohráva v časoch americkej občianskej vojny v rokoch 1861 až 1865, do ktorej narukoval aj otec rodiny Marchovcov. Jeho manželka a dcéry prežívajú neľahké obdobie sprevádzané chudobou, chorobami a mnohými inými problémami. Napriek tomu si udržiavajú zmysel pre humor, sebaúctu a veria, že ich raz čaká lepšia budúcnosť.

Bezstarostné dievčatá sa za krátky čas menia na skutočné malé ženy schopné čeliť aj ťažkým výzvam s odvahou a odhodlaním.
Romantická najstaršia Meg už tajne myslí na vydaj.
Energická a neskrotná Jo zasa sníva o dráhe spisovateľky a je predobrazom samotnej autorky románu.

Skromná, pracovitá a krehká Beth je nadaná hudobníčka.
Najmladšia a rozmaznaná Amy by zasa chcela byť maliarkou.
Všetky štyri sú hrdinkami z mäsa a kostí, ktoré inšpirovali milióny čitateľov. Najmä intelektuálka Jo, ktorá je presvedčená, že k tomu, aby bola úspešná, nepotrebuje muža. Jej postava a zmýšľanie sa stali vzorom pre mnohé ženy.

Román Malé ženy je poloautobiografický príbeh, v ktorom Louisa May Alcottová sprítomnila spomienky na svoje detstvo so sestrami v Concorde v Massachusetts. Je to nádherný nadčasový román o dospievaní a životných túžbach, ktorý neprestáva fascinovať ani po pol druha storočí.

Sledujeme ich drobné radosti, šťastné chvíle, ale aj každodenné hádky. Do ich života vstupujú osudové lásky i problémy, s ktorými sa musia popasovať. A aj keď sa každá zo sestier vydá na svoju vlastnú cestu, rodina a vzájomné puto ich vždy opäť spojí.

“Malé ženy ponúkali niečo, čo na knižnom trhu dovtedy nebolo – rodinnú drámu s dôrazom na kvalitu medziľudských vzťahov, víťazstvo mravných hodnôt nad bohatstvom a postavením v spoločnosti, závan ženskej samostatnosti a rozhodnutie kráčať za volaním srdca aj proti prúdu,“ tvrdí prekladateľka kompletného diela Danka Jacečková z vydavateľstva Ikar.

Do slovenských kín práve prišla nová filmová verzia Ide už o ôsme filmové spracovanie slávneho diela, tentoraz v réžii Grety Gerwing s hviezdnym obsadením. Uvidíte nielen Emmu Watson (slávnu Hermionu z Harryho Pottera), ale aj Meryl Streepovú (ako bohatú tetu).

Začítajte sa do príbehu Malé ženy:

Kapitola 1

„Vianoce bez darčekov nie sú Vianoce,“ zahundrala Jo ležiaca na rohoži pred kozubom.
„Byť chudobný je strašné!“ vzdychla Meg a pozrela sa na svoje staré šaty.
„Myslím, že nie je spravodlivé, ak majú niektoré dievčatá kopu pekných vecí a iné vôbec nič,“ dodala malá Amy a ublížene potiahla nosom.
„Ale máme otecka a mamičku a jedna druhú,“ ozvala sa Beth spokojne zo svojho kútika.

Štyri mladé tváre ožiarené blkotajúcim ohňom sa pri týchto povzbudivých slovách rozjasnili, vzápätí sa zasa zachmúrili, keď Jo smutne namietla: „Otecko tu s nami nie je a ešte dlho nebude.“
Nepovedala „možno nikdy“, ale každá z nich si to v duchu pomyslela, keď si spomenuli na otca, ktorý bol kdesi ďaleko na bojisku.
Na chvíľu zavládlo úplné ticho.

Vtom sa ozvala Meg veselším hlasom: „Ako viete, mama nám navrhla, aby sme si tento rok na Vianoce nedávali darčeky, lebo táto zima bude pre všetkých ťažká. Nemali by sme vraj míňať peniaze len tak pre potešenie, keď naši muži v armáde tak veľmi trpia. Veľa toho nezmôžeme, ale každá z nás môže priniesť aspoň malú obeť, a mali by sme to urobiť s radosťou. Obávam sa však, že ja to nedokážem.“ Meg pokrútila hlavou a ľútostivo pomyslela na všetky tie krásne veci, po ktorých túžila.

„Nemyslím si, že to málo, čo by sme utratili, by niekomu naozaj pomohlo. Každá máme dolár a ten by armáde veru veľký úžitok nepriniesol. Od vás ani od mamy nič neočakávam, ale za svoj dolár si chcem kúpiť Undine a Sintrama. Túžim po nich už dlho,“ vyhlásila knihomoľka Jo.

„Ja som ten svoj chcela minúť na nové noty,“ povedala Beth s ľahkým povzdychom, ktorý nepočul nikto okrem zmetáka pri kozube a stojana na kanvicu.
„Ja si kúpim parádnu škatuľku ceruziek od Fabera. Naozaj ich potrebujem,“ dôvodila Amy odhodlane.
„O našich peniazoch sa mama nezmienila a určite by si neželala, aby sme sa všetkého vzdali. Kúpme si každá, čo chceme, a užime si trochu zábavy! Isto pracujeme dosť ťažko na to, aby sme si to zaslúžili,“ zvolala Jo a skúmala podpätky svojich topánok, ako to robievajú muži.

„Ja teda určite áno! Takmer celý deň učím otravné deti namiesto toho, aby som si užívala domácu pohodu, po ktorej túžim,“ sťažovala sa Meg.
„Ty to nemáš ani spolovice také ťažké ako ja,“ protirečila Jo. „Ako by sa ti páčilo byť celé hodiny zavretá s nervóznou, mrzutou starou dámou, ktorá ťa ustavične preháňa, nikdy nie je spokojná a donekonečna ťa otravuje, až kým nemáš chuť vyletieť z okna alebo sa rozplakať?“

„Nepatrí sa šomrať, ale vážne si myslím, že umývanie riadu a upratovanie sú najhoršie práce na svete. Vždy ma to rozladí a prsty mi tak stuhnú, že nemôžem poriadne cvičiť,“ konštatovala Beth s pohľadom upretým na svoje zhrubnuté ruky a s povzdychom, ktorý tentoraz počuli úplne všetci.
„Neverím, že ktorákoľvek z vás trpí tak ako ja,“ vyhŕkla Amy. „Vy nemusíte chodiť do školy s bezočivými dievčatami, ktoré vás tyranizujú, keď na hodine niečo neviete, smejú sa vašim šatám, opečiatkujú vášho otca, ak nie je bohatý, a urážajú vás poznámkami, že nemáte dostatočne pekný nos.“

„Ak si myslela onálepkujú, tak to povedz správne, a nehovor o ockovi ako o nejakom úradnom lajstre,“ radila jej Jo so smiechom.
„Ja viem, čo som myslela, nemusíš byť hneď taká statirická. Je potrebné používať korpektné výrazy a rozširovať si slovnú zásobu,“ odvetila Amy dôstojne.

„Deti, nepodpichujte sa. Jo, azda by si nechcela mať peniaze, o ktoré ocko prišiel, keď sme boli malé? Bože, ako šťastne a dobre by sme si žili, keby sme nemali nijaké starosti!“ zasnila sa Meg, ktorá si pamätala lepšie časy.
„Minule si tvrdila, že sme omnoho šťastnejšie než deti Kingovcov, ktoré sa stále bijú a hádajú, hoci im peniaze nechýbajú.“

„To je pravda, Beth. Aspoň si to myslím, pretože aj keď musíme pracovať, užijeme si kopu zábavy a sme veselá partia, ako by povedala Jo.“
„Jo používa hrozné hovorové výrazy!“ poznamenala Amy a nesúhlasne sa pozrela na dlhú postavu natiahnutú na rohoži.