Malé zlo plodí veľké, aj svine

Dalito.sk/ilustračné foto: pixabay.com - James Qube

Vyrastala som v socializme, v systéme, zachráň sa kto môžeš. V rozlete mi po krídlach dal mečiarizmus a o nádej ma pripravil Ficoland. O identitu a dôstojnosť zasa nová vláda nádeje. Stratené ideály tak musím hľadať v rozvinutých demokratických krajinách. Naozaj tam existujú a tak porovnávam, veď sa predsa nebudem s horšími.

Aj ja som človek z mäsa a kostí, aj ja robím chyby a vôbec ma to neteší. Snažím sa ich naprávať, niekedy viac či menej úspešne, a možno aj neúspešne. Sama mám, v tejto šialenej spoločenskej atmosfére od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, čo robiť, aby som jasne dokázala oddeliť dobro od zla. Presne tak, ako to vidím za hranicami. Alebo, ako som videla vo filme Sviňa.

Nedávno som sa opäť vrátila zo Škandinávie. Z vyspelej a kultúrnej krajiny, kde sú slušnosť a morálka samozrejmosťou. Kde si nedovolí do komentára nikto za potlesku ďalších napísať, že podať vakcínu staršiemu ako štyridsiatnikovi je dnes už neperspektívne. Morálka sa tam v globále šíri akosi automaticky. Z prarodičov, rodičov, detí a ich detí… niekedy mám pocit, že aj z ich domácich miláčikov.

Z krajiny, kde na parkovisku pre rodiny, ZŤP alebo elektromobily nemáte šancu vidieť parkovať nikoho iného, len toho, komu je určené. Tej škandinávskej kultúrnosti sa neviem nabažiť. Bohužiaľ, aj v Nórsku majú najväčší problém s prisťahovalcami a turistami z postkomunistických krajín. Áno, s nami.

Doma, na Slovensku, som bola deň. Zaparkovala som v obchodnom centre, hneď vedľa parkoviska s nabíjačkami pre elektromobily. Pripomenulo mi to Škandináviu. Povedala som si, aké to je fajn, že sa už aj u nás stávajú bežnou súčasťou našich životov.     

Zrazu na mieste pre elektromobily zaparkovalo biele auto. Vystúpil z neho otec s asi osem ročným synom. Ako som prechádzala okolo ich auta všimla som si, že to vôbec nie je elektromobil. Pod dojmami zo Škandinávie som zrýchlila krok a otca so synom dobehla pri výťahoch.

Chcela som vedieť, prečo zaparkoval práve tam, aj keď tam nemá čo robiť a bežných miest na parkovanie bolo na výber. Prečo nerešpektuje pravidlá, morálku, kultúru a jednoducho slušný prístup k životu. Prečo už svojho syna učí malým zlám. Prečo ho vychováva na „slovenský spôsob“.

Nepovedal vlastne nič. Jeho arogantná neverbálna komunikácia však hovorila za všetko. Denne takýchto malých zlôb možno urobí množstvo. Mrzelo ma, že tento „slovenský“ spôsob ukazoval akosi automaticky aj malému synovi.  

Malé zlá plodia veľké a tých veľkých máme na Slovensku viac ako už dokážeme uniesť. Teda aspoň ja určite. Veď pandémia covidu doslova spoločnosti vyrazila dekel. Mnohí tí, ktorí už stratili nádej sú za hranicami. Ďalší ešte doma bojujú, no a potom, potom tu je ďalšia generácia, ktorá vychováva ďalšiu generáciu, ale tak na slovenský spôsob. Je mi z toho smutno.

Kamarátka mi hovorí, že sa mám na takých vykašľať. Ale mne to jednoducho nie je jedno. Lebo malé zlo naozaj plodí veľké. A ja som z tých veľkých slovenských už mimoriadne unavená.

Neskôr som zaparkovala pred bankou. Keď som z nej vyšla, na ulici ma zablokovala šoférka tak, že som nemohla z parkoviska odísť asi 10 minút. Keď som ju upozornila, že 30 krokov vyššie je poloprázdne druhé parkovisko, arogantne mi odvrkla, bez ospravedlnenia, že aj ona sa ponáhľala.

Vždy keď sa vrátim zo Škandinávie je mi doma smutno a nezachráni to ani tých pár normálnych ľudí, ktorých stretnem. Ako hovorieva moja známa: „Genetika je sviňa, aj socializmus.“  

Takže, ako to bolo v závere filmu Sviňa? Čo sa to s nami stalo a stále deje? Film som si po roku pozrela na ČT. Slovenské televízie nezaujal. Pamätám si dodnes, ako sa presne pred rokom pri záverečných titulkoch ešte v kine vedľa mňa rozplakala dôchodkyňa a nahlas opakovala: „Svine!“ Chytila som ju za ruku a nejako samovoľnej jej sľúbila, že tu stále žijú ľudia, ktorým to nie je jedno a už nechcú robiť ani tie malé zlá. Že nás je stále dosť. Snáď… Lebo malé svine potom vytvoria tie veľké… Veľké svine dnes lapajú, ale zasa sa začali ozývať tie menšie stále častejšie a hlasnejšie… Aké veľké budú, keď sa skončí epidémia?

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)