Máme sa dobre. Aj tak všetko kritizujeme a sme na dne. Prečo?

dalito.sk/ilustračné foto: Helena Panáčková
MARCELA VÁCLAVKOVÁ KONRÁDOVÁ -

Na Harvardovej univerzite už 75 rokov skúmajú, v čom spočíva šťastný a naplnený život, vrátane zdravia. Slovensko patrí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z hľadiska civilizačných chorôb medzi najmenej zdravé krajiny na svete. Veľa pijeme, fajčíme a priberáme WHO . K tomu sa sťažujeme, ako sme na dne. Na pokraji síl, schopností a možností. Sťažujeme sa, že sa máme zle. Chýba nám to i ono, kritizujeme, ohovárame, závidíme. Točíme sa v kruhu vlastného vnímania dna, a to aj napriek tomu, že analýza Global Finance Magazine nás radí medzi bohatšie krajiny. Slovensko v nej skončilo na 43. mieste zo 189 krajín sveta. Tak prečo tak často skloňujeme slovo „dno“, keď u nás nie je vojna, ani najchudobnejší nie sme, cestujeme, vzdelávame sa a žijeme relatívne pohodový život? Aj o tom sme sa rozprávali so psychologičkou Zdenkou Némethovou.

Na Slovensku máme čo jesť, kde bývať. Mnohí majú aj prácu, koníčky, rodiny, no napriek tomu sa ľudia cítia na dne. Prečo?

Veľmi záleží na spôsobe nášho myslenia a nazerania na svet. Na jednej strane vnímam našu kultúru ako veľmi kritickú. V živote môžeme rovnako nachádzať veci, ktoré sú pozitívne, ako aj negatívne. A to, čomu viac venujeme pozornosť, prevažuje. Keď sa budem väčšinu dňa zameriavať na to, čo nie je dobré, čo sa mi nepáči, večer sa budem cítiť zle, pretože budem mať pocit, že žijem v prostredí, ktoré nie je pre mňa dobré, ktoré sa mi nepáči. Pokiaľ sa budem zameriavať na to, čo je v mojom dni pozitívne a na čom mi skutočne záleží, budem mať večer pocit, že žijem svoj život omnoho plnohodnotnejšie.

Niekto je zo dňa na deň nútený riešiť existenčné otázky a má obrovský strach z budúcnosti…

Áno, prichádza skoro o všetky istoty, ktoré mal. Rovnako sa môže cítiť byť na dne človek, ktorý pre existenčné otázky, finančné záväzky a strach zo samoty zostáva v deštruktívnom partnerskom vzťahu… Ďalšie oblasti sa týkajú práce, zdravia a celkovo životného štýlu človeka, kedy si uvedomuje, že sa dopracoval do štádia a stavu, ktorý si vôbec nepredstavoval, nepáči sa mu a má strach to zmeniť, pretože očakáva, že zmena prinesie so sebou niečo, čo bude ešte horšie.

Z toho vychádza, že človek sa môže cítiť na dne takmer kedykoľvek.

Dá sa povedať, že človek sa môže cítiť byť na dne v akejkoľvek situácii. Každý sme iný, a tak aj odlišne vnímame rôzne situácie. To, čo pre jedného môže znamenať príležitosť k rozvoju a rastu, pre druhého môže znamenať porážku a aj dno.

No veľakrát sa tak mnohí cítia, aj keď majú všetko.

Pocit naplnenia života a spokojnosti nie je závislý od toho, čo vlastníme, od moci alebo výkonu, aj keď si to veľa ľudí myslí a očakáva. Na Harvarde už 75 rokov prebieha výskum, v ktorom sa snažia výskumníci odhaliť, v čom spočíva šťastný a naplnený život. Zistili, že to, na čom záleží najviac, je láska a spôsob žiť život plný nástrah tak, aby láska zostala súčasťou života. Záleží na kvalite našich vzťahov. To ovplyvňuje aj naše zdravie, pocit šťastia a naplneného života. A tak skutočný vnútorný pokoj a spokojnosť v živote môžeme prežívať bez ohľadu na to, čo sa v našom okolí deje.

Ako by ste opísali človeka na dne?

Človek na dne by sa dal charakterizovať tým, že sám vníma svoju pozíciu ako extrémne nepríjemnú, najhoršiu vo svojom živote a cíti sa byť na dne s pocitmi beznádeje a zúfalstva. Keď človek stratí nádej a vieru v to, že veci sa môžu zmeniť, či už zásahom zvonku alebo prostredníctvom vlastnej zmeny. Prítomný je pocit, že situácia je nemenná, nech sa človek bude snažiť akokoľvek, nemá to zmysel. Čiže v jednoduchosti to môžeme označiť ako stratu zmyslu s prežívaním bezmocnosti a zúfalstva.

Aké konkrétne situácie nás dokážu položiť na dno?

Je to naozaj individuálne. Často sa stretávam s tým, že partnerské vzťahy sú jednou z oblastí, ktoré človeka vedia dostať na dno veľmi rýchlo. Najmä tie, kde sa jeden z partnerov rozhodne vzťah ukončiť bez predchádzajúceho upozornenia a druhý partner je postavený pred hotovú vec. Vtedy je človek veľmi prekvapený, dá sa povedať, že sa mu zrúti celý jeho doterajší svet, praskne bublinka, v ktorej mohol žiť veľa rokov, a je konfrontovaný s nemilou realitou. S realitou, s ktorou nie je stotožnený a, navyše, nie je to jeho voľba.

Dá sa z pocitu „som na dne“ jednoducho len vyspať?

Kvalitný spánok je určite dôležitý. Sám o sebe však z dlhodobého hľadiska nestačí. Dôležité je začať zameriavať svoju pozornosť na drobné veci, ktoré prinášajú človeku radosť a hodnoty, na ktorých mu najviac záleží. V dnešnej uponáhľanej dobe to bývajú väčšinou veci, ktoré berieme ako samozrejmosť alebo nepodstatné maličkosti. Tým, že sa tieto drobnosti týkajú nás samotných, veľa ľudí má tendenciu ich dávať bokom. Čím dlhšie to trvá, narastá vnútorný pocit nespokojnosti so životom a život stráca farby, zdá sa byť sivým. Na základe toho sa potom na svet a situácie pozeráme cez okuliare, ktoré sú naším momentálnym prežívaním zafarbené.

Zdá sa, že je to vážnejší problém…

Skúste si predstaviť pocit šťastia a spokojnosti ako nádobu, ktorá má na dne niekoľko malých otvorov. Aby ste túto nádobu udržiavali stále plnú, musíte do nej stále prilievať. Keď prestanete prilievať, otvormi na dne sa postupne vyleje celý jej obsah a zostane prázdna. Na to, aby ste ju znovu naplnili, musíte buď zvýšiť množstvo, ktoré prilievate, alebo rýchlosť. Rovnako je to aj s naším pocitom šťastia a spokojnosti. Tie drobné otvory na dne predstavujú naše povinnosti a veci, ktoré „musíme“ urobiť (nielen v práci, živote, ale aj v domácnosti). Sú to veci, ktoré zvyčajne vyžadujú našu vôľu a celkom pre radosť ich nerobíme – jednoducho ich treba urobiť. To, čo predstavuje obsah, ktorý prilievame, sú radosti, drobné maličkosti, ktoré súvisia aj s našimi hodnotami.

Čo teda urobiť, aby sme sa z dna takpovediac odrazili?

Pokiaľ sa v živote dostaneme do situácie, kedy zabúdame na drobné maličkosti a radosti, žijeme akoby zo zotrvačnosti. Trvá nejaký čas, kým sa minú naše zásoby a nádoba sa vyprázdni – začneme sa cítiť byť na dne. Na to, aby sa situácia či náš pocit zmenil, treba opäť naplniť nádobu. Preto sa človek potrebuje omnoho viac zamerať na drobné radosti. Ak ich nebude viac ako tých povinností, stav na dne sa iba udržiava, aj keď je človek aktívny. Návod je jednoduchý a ťažký zároveň. Svoju aktivitu zameranú na radosti je tak potrebné niekoľkonásobne zvýšiť, aby sa nádoba mohla opäť naplniť.

Majú Slováci dôvod cítiť sa na dne? Žije sa nám zle?

Myslím si, že nikto z nás nie je v pozícii, aby niekomu určoval, či má právo cítiť sa tak, ako sa cíti. Je to podobné, ako keď sa lekára opýtate, či jeho pacient má dôvod byť chorý. Alebo či je rozdiel v tom, kto má väčší nárok na to byť chorý vzhľadom na krajinu, z ktorej pochádza. To, že človek má svoju posteľ a strechu nad hlavou, ešte nevylučuje, že sa môže cítiť zle, nespokojne či na dne. Emócie prichádzajú z nejakého dôvodu. Majú svoje opodstatnenie. Veci aj situácie, ktoré prežívame, sa dajú interpretovať rôzne. Dôležité je to, aký postoj k nim zaujmeme. Preto rovnaká situácia jedného môže dostať na kolená a iného posilniť.

Môže vás zaujať: 

GROHOĽOVÁ: „Kouč, ktorý sa hrá na amatérskeho psychológa, môže byť nebezpečný.“