Rozhovory

Marián Šóth: „Vláda je ten orgán, ktorý musí rozhodnúť a nie to prenechať na hlavného hygienika a konzílium epidemiológov, to je neprijateľné!“

Keď som s ním telefonovala, na úvod sa ma spýtal, ako sa mám. Vyletelo zo mňa, že už týždeň sa nehýbem, tak ma bolestivo seklo v krížoch. Do 30 sekúnd ma telemedicínsky vyšetril a nadiktoval lieky, keď sa ešte stále bojím do tej nemocnice. Napriek tomu, že aj on sa bál, aj on celé mesiace, rovnako ako jeho kolegovia, počas pandémie koronavírusu liečil pacientov, mnohých práve po telefóne napriek tomu, že to je ďaleko ťažšie a zodpovednejšie, ako keď pacienta aj reálne vidia. 

Mesiace telefonoval vlastne non-stop, možno aj preto automaticky na úvod vyriešil aj mňa. Okrem toho, počas pandémie komunikoval aj s kolegami z celého Slovenska, ktorí riešili rovnaké problémy ako on, ako zachrániť ambulancie, seba, pacientov aj celý systém zdravotníctva.

Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov aj o tom, ako veľmi sa lekári báli, čo si už po pandémii v ambulanciách všimli a čo by vláde pri prípadnej druhej vlne koronavírusu už určite neodporúčali nikdy zopakovať a hlavne objednať už dnes.


Pandémia koronavírusu nás mala niečo naučiť, okrem umývania rúk, čo to podľa vás bolo?

Určite nás všetkých naučila, že náš život nie je samozrejmosť a že si ho musíme vážiť. Hrdili sme sa, že sme pánmi tohto sveta a dal nás do pozoru jeden vírus. Podarilo sa nám nájsť ohľaduplnosť a šikovnosť, oprášiť zručnosť, ktorá v minulosti bola našou výsadou, to bolo to pozitívne . Vnímať strach a neistotu bolo pre nás nové a nie veľmi prijemne. Nerád na to spomínam, na ten pocit beznádeje .

A naučila niečo aj pacientov v ambulanciách?

Určite doba pred pandémiou bola o tom , že lekár je sluha a musí nám vyhovieť. Nebolo to hlavne pre nás ambulantných lekárov prijemné a zrazu sa to zmenilo, aj drobné bolesti dokázali pacienti prekonať sami. Dokonca bolo prijemné počuť, že si začal niekto našu pracú aj vážiť . Prehnaný strach nie je na mieste, ale zistenie, že niektoré veci sú nie veľmi podstatné a odznejú aj bez lekára, je veľmi prevratné zistenie.

Je pravdou, že ešte stále nechodia do ambulancií tí pacienti, ktorí tam tak radi chodili na „pokec“, teda s banalitami?

Áno,  určite mnohí majú ešte strach a to vidno aj na uliciach, že ľudia sa ešte stále boja. Je to dôsledok neistoty, ktorá tu bola a strach z neznámeho a imaginárneho. Mnoho spravilo aj vládou vyvolávaný strach  „Nepokazme si to !” „Buďme zodpovední!”. V obyvateľoch to zanechalo hlboké stopy. Vidím to denne v ambulancii. Tú ich vystrašenosť.


Chceli by ste, aby to v ľuďoch ostalo ďalej? Tá „poslušnosť“?

Nie, jednoznačne nie! Tak, ako to už nechce aj veľa mojich priateľov . Chceme žiť, chceme sa stretávať, podávať si ruky , chceme, aby sa deti normálne vzdelávali, aby mali sociálne kontakty, aby sa tešili na prázdniny a nie znudene sa v izolácii doma pozerali ďalšie dva mesiace „do steny“.

Čo naučila pandémia vás?

Jednoznačne, že sa musím spoliehať na vlastný rozum, že všetky informácie musím deliť a násobiť . Som lekár a som na to od dávna hrdý, a keď pacient potrebuje moju pomoc, musí prísť ! Korona, nekorona . To som razil celú dobu . Všetky informácie musím viac vyhodnocovať, čo je reálne a čo nie. Určite si budem viac vážiť svoju slobodu.

Mám to chápať tak, že elitní špičkoví experti aj preháňali a zbytočne tak strašili?

No… Celý čas nerobili porovnania s tým, čo očakávali a čo bola nakoniec realita. Nerobili podľa toho adekvátne opatrenia a tak situáciu brali stále mimoriadne vážne, až prehnane vážne.

Aj lekár je „iba človek“, pociťovali ste strach v ambulancii aj vy osobne?


Áno, pre mňa osobne boli prvé dva týždne veľmi zlé, neistota, panika a uzavretosť  bola hrozná. Nie som zatiaľ v rizikovej skupine, možno to pre mňa bolo o niečo ľahšie oproti mnohým iným kolegom. Čítať  o masívnych úmrtiach v Taliansku  bolo naozaj mimoriadne psychicky náročné aj pre mňa .

Vraj množstvo ambulantných lekárov v „rizikovom korona veku“ vďaka pandémii odišlo radšej už do dôchodku…

Toto môžem kategoricky poprieť. Veľmi som sa tešil, že napriek apatii a skepse „vyhorenosti“, ktorá medzi nami panuje, to bolo úžasné vidieť, ako všetci svojpomocne pracujú, síce aj keď mnohí bojazlivejšie. Každý deň sme chodili so strachom do práce, ale pracovali aj starší kolegovia. Som im za to veľmi vďačný.

Čo ak príde druhá vlna? Nebude to ešte horšie s lekármi? 

Osobne si myslím, že  to nebude také zle a už sme si na obmedzenia zvykli. Vieme, čo nás bude čakať,  už sme to raz zažili.

Fungovalo počas prvej vlny koronavírusu slovenského zdravotníctvo alebo nie?

Áno, fungovalo, myslím si, že sa naplno prejavila zodpovednosť za pacienta, veľmi veľa nám pomohlo elektronické zdravotníctvo, hlavne erecepty. Našim nepriateľom bol strach, ten bránil aj vážne chorým pacientom prísť sa ukázať, čo  znamenalo, že sa dostávali k nám niekedy neskôr, až sa stav  už musel riešiť iba operačne .


Našli sa aj lekári, aj keď to neradi priznávajú ich kolegovia, že sa zľakli tak, že v prvej línii v ambulanciách neostali, radšej sa nechali vypísať. Vy ich chápete?

Neviem o takých, možno boli, veď sú to tiež ľudia a mnohí vo veku 60-80 rokov . Skôr som pozoroval, že aj keď sa báli, pracovali o to viac cez telefón. Musím sa priznať, že je to náročnejšie, keď nevnímate pacienta všetkými zmyslami.

Marián Šóth, prezident ASL/foto: dalito.sk

Vy osobne, mali ste pacienta s ochorením COVID-19?

Nie, nemal som ani jedného.

Boli všeobecní lekári, ktorí sa sťažovali, že museli pre zatvorené ambulancie špecialistov robiť aj prácu za nich, ktorú im už nikto nezaplatí. Myslíte si, že sa niektorí špecialisti zachovali správne?

Je to veľmi ťažké zhodnotiť, práve v posledných dňoch dostávam reakcie tohto typu a súčasne aj z druhej strany, že naopak špecialisti museli robiť za všeobecných lekárov . Možno to skôr vyplávalo z neinformovanosti. Moji kolegovia sa striedali v rámci mesta tak, že robil jeden krčiar , jeden oftalmológ, v tom možno bol ten zádrheľ .

Akoby ste celkovo zhodnotili opatrenia, ktoré vláda prijala od 21. marca, a ktoré výrazne obmedzili zdravotnú starostlivosť na Slovensku?

Niektoré boli na miest, niektoré preexponované, niektoré pridlhé. Bol som za, za prvotné obmedzenia. Chápem, že prevziať zodpovednosť je ťažké, ale určite nám musí pomáhať aj zdravý rozum a dlhé predlžovanie zatvorených nemocníc a umelé predlžovanie núdzového stavu sa skôr míňalo účinku a len stupňovalo paniku. Z môjho pohľadu aj znevažovalo takéto obmedzenie aj do budúcna, veď mnohí sa už ku konci z núdzového stavu aj smiali a asi aj oprávnene, alebo plakali od bezmocnosti a prestali ho rešpektovať. Pre budúcnosť to nie je dobré.  

Ako sa v praxi osvedčilo vyšetrenie pacienta cez telefón? Nemohlo to ohroziť pacientov? Predsa len, reálne vyšetrenie pacienta…, miesto toho posudzovať jeho zdravotný stav iba na základe subjektívneho opísania, to muselo byť ťažké aj pre vás. Zodpovednosť za správnu diagnózu vám však ostala rovnaká, samozrejme aj kolegom.  

Tak,  ako som už povedal. Bolo to náročné aj zdĺhavé. Pre mňa je kontakt s pacientom na prvom mieste. Áno, a presne dvakrát vyhodnocujete čo poviete alebo napíšete do správy tak, aby to pacient nepochopil negatívne a nespôsobilo to v jeho vnímaní katastrofu. Mám v úcte telemedicínu, ale stále tvrdím, že na konci to musí niekto zhodnotiť a rozhodnúť a to je vo  väčšine lekár. On nesie aj to bremeno zodpovednosti .

Na Slovensku aj v ČR zomrú každú chrípkovú sezónu spolu tisíce ľudí. Okrem toho, Slovensko už pred dvoma rokmi zažilo aj epidémiu osýpok a žiadne mimoriadne opatrenia sa nediali. Výskyt osýpok dokonca stúpol o 300%. Ľudí ani povinne neočkovali a ani nezatvárali do štátnych zariadení do karantén. Prečo sa ľudia aj politici akoby pri COVID-19 pomyslene zbláznili, pritom si iné infekčné epidémie okolo seba tak nevšímali?

V prvom rade treba povedať, že na spomenuté ochorenia máme očkovanie. To znamená, že dané ochorenie máme zmapované. Toto bolo niečo nové a informácie o počte mŕtvych boli hrozivé. Ak sme mali osýpky, ako malé epidemické ložiská, teraz sme boli v pandémii a protivník nebol známy. Nevedeli sme ako voči nemu bojovať. Vychádzalo sa iba z dedukcií o aký vírus sa jedná. To, je tak, dnes si už nepamätáme, aké škody narobili kiahne a ako to celé prebehlo a prečo sa zaviedlo celoplošné očkovanie až eradikácia  ochorenia. My už sme na to všetko zabudli .Nikdy sme to nezažili a pre nás každé obmedzenie je a bolo nepredstaviteľné , aj preto sme to všetci tak emotívne  prežívali .

Česi už 11. apríla začali počítať zbytočné úmrtia, ktoré vyvolali pandemické opatrenia v zdravotníctve. Na Slovensku sa tým doteraz nikto nezaoberal, prečo je to podľa vás dôležité? 

Je to veľmi ťažká otázka, ale je to skôr otázka epidemiologická , čo mne neprislúcha hodnotiť .

Česi už oznámili, že sa im v nemocniciach rapídne zvýšili ochorenia pečene, najmä cirhóza, pre nadmerné užívanie alkoholu počas karantén doma. Očakávate to tiež?

Ako sa pozerám okolo seba, skôr si myslím, že tu na Slovensku už máme pandémiu obezity s nečinnosti prejedania sa a stresu.

Ktoré diagnózy vám osobne teraz vyskočili  v ambulancii a máte pocit, že sa nám začínajú vymykať z rúk? 

Jednoznačne sú to onkologické ochorenia. Myslím si,  že ich razantnosť a rýchlosť nástupu aj mňa často veľmi prekvapí a výsledok veľmi zarmúti.

Vraj na Slovensku sme boli takí „poslušní“ pre to, že sa veľmi báli dostať do nemocníc…

V tomto kontexte to vyznieva nie veľmi lichotivo až komicky. Skôr by som to veľmi vyzdvihol, že sa obyvatelia chovali zodpovedne. Skôr je pre mňa nepochopiteľné, že napriek zodpovednosti ich politici stále strašili a držali v napätí a vlastne ich strašia dodnes. Čo znevažuje všetkých zodpovedných ľudí.

A majú sa niečoho pacienti báť v slovenských nemocniciach?

Povedal by som, že jedine čoho sa majú báť, že vďaka liknavosti a podceňovaniu stavu, nebude v nemocniciach dostatok sestier a ani lekárov. A to sa týka aj ambulancií.

Súhlasíte teda, že sekundárnych úmrtí v súvislostí v koronou bude neskôr v reálnom živote viac, ako tých priamo na COVID-19?

Určite áno, podpíše sa pod to práve strach a zbytočné predlžovanie núdzového stavu. To si určite vyberie svoju daň.

Dôverujete štatistikám, ktoré vykazovalo Slovensko počas pandémie? Mnohé krajiny a ich odborníci ich označujú za zázrak, na ktorý sa chcú neskôr bližšie pozrieť… 

Myslím si, že na takéto závery treba ešte čas. Zatiaľ som rád,  že sa nepotvrdili avizované odhady, ani že sme nenasledovali Taliansko.

Ak by prišla druhá vlna, máme všetky kroky v zdravotníctve zopakovať alebo niečo urobiť inak?

Začiatok určite áno, epidemiologickú situáciu treba uchopiť čo najskôr, ale skôr ďalší priebeh treba určite robiť s väčšou rozvahou. Jednoznačne ukončenie a návrat do normálneho reálneho stavu musí byť čo najskôr.

Česká republika je už zásobovaná liekmi na druhú vlnu, máte pocit, že sa Slovensko dostatočne pripravuje dopredu aj na možnú druhú vlnu?

Toto zo svojej pozície nedokážem zhodnotiť.

Viem o tom, že ste sa už ako prezident ASL angažovali v tom, aby aj nová vláda nepodcenila nákup vakcín proti tohtoročnej chrípke v októbri. Pripravuje sa už vláda na zvýšený záujem o protichrípkovú vakcínu? Tak ako každý rok, aj minulý rok boli s vakcínami problémy. Mnohí Slováci ju zohnali až v Česku.

Máte dobré informácie. Ministerstvo zdravotníctva som už upozornil na to, že záujem o vakcínu proti chrípke sa určite zvýši, aby urobili kroky dopredu, aby Slovensko zasa neostalo na chvoste.  Každý rok sa totiž opakuje to isté a je to z roka na rok horšie. Pri objednávkach vakcín totiž platí zásada, že platia kvóty na vakcíny, to znamená, že čím menej sme očkovali poslednú chrípkovú sezónu, tým na menej vakcín máme nárok, ak krajina, teda vláda, nezareaguje včas. A ten čas nastal práve teraz.

Viedla sa na Slovensku racionálna odborná debata o tom, ako majú systémové opatrenia v zdravotníctve počas pandémie vyzerať? Zaregistrovali ste niekde seriózne epidemiologické expertízy, o ktoré sa tím expertov premiéra mal opierať a na základe ktorých rozhodoval? Na tlačovej konferencii sa na to pýtal aj novinár z renomovanej svetovej agentúry Bloomberg a premiér ho odkázal na Google… 

Epidemiológiu som preberal na vysokej škole a ako som už povedal, možno ani dodnes nepoznáme úplne nepriateľa  a len čas ukáže čo bolo správne, čo podcenené a čo prehnané. Na záverečný súd je skutočne ešte veľmi skoro.

Aké opatrenia by podľa vás mala vláda urobiť dopredu, aby slovenské zdravotníctvo počas možnej druhej vlny koronavírusu neskolabovalo?

Ak mám byť úprimný, vláda je ten orgán, ktorý musí rozhodnúť a nie to prenechať na hlavného hygienika a konzílium epidemiológov, to je neprijateľné! Preto aj do budúcna pri možnej druhej vlne, vláda rozhoduje čo spraví, má prostriedky, má legislatívnu podporu, musí rozhodnúť a poučiť sa z poslednej vlny koronavírusu.

Ako hodnotíte preventívne programy v SR oproti ČR? Česi vsadili vo veľkom na prevenciu najmä po pandémii. Boja sa katastrofických čísiel zanedbaného zdravia.

Myslím si, že tak ako český aj slovenský  preventívny program je na slušnej úrovni. Ja sa snažím, aby sme v súčasnosti odstránili dvojkoľajnosť preventívneho programu a screenigoveho programu. Preventívny  program je komplexný a zaberá to čo treba. Určite v prípade rizikových skupín je na zvážení lekára, ktorý vykonáva prehliadku, aby zvážil možne riziká. Ja osobne, ak mám podozrenie, že pacientovi hrozí možné riziko, či je to ochorenie štítnej žľazy alebo pľúc, vôbec nemám problém ho vyšetrovať preventívne. Pre mňa je skôr problém, že veľa občanov prevenciu podceňuje. Či už pre nezáujem alebo pracovne vyťaženie na preventívne prehliadky nechodia. Opakovane zdôrazňujem, že posledné mesiace vytvorený mediálny priestor, ktorý sme využili na opatrenia voči koróne , je potrebné teraz využiť na prevenciu . Dúfam, že sa tak aj stane. Česi už takto začali so skríningom rakoviny pľúc.

Kedy reálne podľa vás pacienti pocítia opatrenia, ktoré nová vláda prijala…, či okrem pandemických ešte neprijala?

Žiadne systémové opatrenia, ktoré by znamenali pozdvihnutie zdravotníctva som bohužiaľ zatiaľ nezaznamenal. Čas sa kráti.


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *