Marko Daňo stále verí, že nastúpi na ľad

S Markom Daňom, hokejistom NHL za kanadský Winnipeg som sa stretla tak ako každý rok na charitatívnom turnaji Petra Bondru Charity Golf Cup. Tesne pred štartom novej sezóny NHL 2018/2019 stále nie je isté,  či sa ocitne v počiatočnej zostave hlavného tímu. Vo Winnipegu mu stále patrí pozícia dvanásteho až trinásteho útočníka a to napriek tomu, že v prípravných zápasoch skóroval. Marko však stále verí, že v novej sezóne dokáže, že patrí na ľad a nie striedačku.  

Po tvojej prvej sezóne NHL si po prvý raz bojoval o predĺženie kontraktu v NHL. Asi to bola pre teba aj nová skúsenosť.

Áno, bola to pre mňa ďalšia nová situácia za morom. Osobne som to však nejako nevnímal, pretože to za mňa viac menej riešil môj agent a ja som sa mohol sústrediť na svoju prácu, prípravu na novú sezónu. V hlave som tak nemusel nič riešiť a patrila len príprave na novú sezónu. Vlastne som nič okolo mojej zmluvy neriešil, ani žiadne iné veci okolo nej. Nakoniec som  naozaj rád, že môj agent to dotiahol do konca tak, že som na arbitráž v lete ani nemusel letieť do Toronta. Naozaj ma potešilo, že sme sa dohodli ešte pred súdom, a že som sa v podstate mohol naplno sústrediť na letnú prípravu.

Máš 23 rokov a pri tvojom mene vyskakovalo slovo arbitráž, ktoré neznie najpríjemnejšie. Aké to u teba vyvolávalo pocity?  

Tak u mňa to bolo tak, že som v podstate o tom ani nevedel. Môj agent sa ma iba spýtal, či na tú arbitráž chcem ísť. Spýtal som sa ho, že  či mi to môže nejako uškodiť. Vylúčil to, že to je iba nejaká záruka alebo zábezpeka ak by sme sa nedohodli. Takže som si z toho vlastne nerobil nejakú ťažkú hlavu. Nakoniec som bol naozaj rád, že som nemusel cestovať do zahraničia a že som sa v pokoji mohol sústrediť na moju prácu. A ostať doma v pokoji.

Vďaka novej dohode zarábaš o 50 tisíc dolárov menej. Je to osobne pre teba veľa alebo málo pri tvojom zárobku?

Myslím si, že po minuloročnej sezóne čo som mal, tak agenti odviedli skvelú prácu a tých 50 tisíc dolárov je pre nás úplne super nič a teraz sa mám možnosť ukázať. Verím, že sa aj ukážem a určite to nie je len pre peniaze. Samozrejme verím, že tá suma po ďalšej tejto sezóne pôjde opačným smerom. Po tých 23 zápasoch, ktoré som odohral v minulej si myslím, že agenti odviedli naozaj dobrú prácu a zmluvu mi vybavili naozaj až luxusnú.

Máš jednocestnú zmluvu. Čo od nej očakávaš, že sa predsa len dostaneš do základného kádru a zahráš si už túto sezónu hokej poriadne?

Presne tak to plánujeme, ale takúto predstavu sme mali aj minulú sezónu a nevyšlo to. (úsmev) . Ale ja stále dúfam. Na konci sezóny som sa rozprával s predstaviteľmi klubu a aj s trénerom, že ak by v mužstve nevideli pre mňa priestor, že by mi  takú zmluvu neponúkli a nepredĺžili by so mnou kontrakt. Takže stále verím, že týmto pádom a že si na mňa zmluvou uplatnili právo a že sme sa zmluvou dohodli na kontrakte, tak že tá jednocestná zmluva je naozaj na mieste. Verím, že v mužstve budem pôsobiť. Samozrejme to bude ale záležať v prvom rade odo mňa, aké výkony budem podávať, takže verím, že som pre to v lete urobil absolútne všetko a zodpovedne som s a pripravoval čo  najlepšie.

Hovorí sa o tom, že práve v „tryskáčoch“ majú dostať priestor mladší hráči a takí, čo boli práve na hrane ľadu a striedačky. Znamená to, že sa  filozofia tvojho tímu nejako mení?

Oni majú teraz problém s platovým stropom a tlačia ich financie. Odišli štyria hráči, ktorí nastupovali pravidelne, takže teraz momentálne ešte neprišla výrazná posila. Vyzerá to tak, že budú stavať na mladších, ktorí sme boli práve na rozhraní hlavného mužstva, či už tribúny alebo farmy. V podstate  ich tlačí platový strop, keďže museli podpísať viacerých hráčov, ktorým končil kontrakt. Po výbornej sezóne  si nárokovali na oveľa vyššie peniaze, takže to vedenie zaťažilo a aj preto budú počítať s hráčmi, ktorí nemajú také vysoké zmluvy. Všetko ale bude jasné, až keď nabehneme na súťažný ľad.

Na koho sa najviac tešíš ?

Tak samozrejme na celý kolektív. Tam je výborná partia, chalani sú fakt super a samozrejme na mesto a fanúšikov, ktorí boli úžasní celú sezónu. Neuveriteľné celé mesto žilo hokejom. Strašne som si to užíval, aj keď viac z tribúny ako na ľade. Ale verím, že  táto sezóna bude pre mňa prelomová, a že sa mi podarí  tých zápasov odohrať viac,  a že mi pribudnú aj nejaké body a osobne pomôžem mužstvu k víťazstvu.

Čo to znamená, že vo Winnipegu to žije?

Nie je to nejaké extra veľké mesto, ale tam tí ľudia chodia stále v dresoch. Hokej je tam jediný veľký šport, ktorým žijú. Majú ešte americký futbal a jej kanadskú ligu, ale pre nich nie je až taká populárna ako hokej, takže minulý rok sme ich hokejom úplne pobláznili. Aj počas play-off iba pred štadiónom stálo 25 tisíc ľudí a pozeralo sa na veľkoplošnú obrazovku. Bolo to úžasné.

Ak tam každý zápas iba pred štadiónom sledovalo hokej 25 tisíc ľudí a nie je to veľké mesto, tak to tam skandovalo vlastne celé mesto…

Mesto má okolo 800 tisíc obyvateľov, takže áno (smiech). Vnútri bolo ďalších 15 tisíc ľudí a vonku 25 tisíc a to je už spolu naozaj dosť. ( smiech) Naozaj to bola masa ľudí, ktorá fakt hokejom žila. A presne táto atmosféra mi mimo sezóny chýba a veľmi sa na ňu teším.

Okrem golfu, ako si sa pripravoval počas leta?

No, vo Winnipegu je to s počasím ťažšie, keďže keď sa tam vrátim, golf môžem ešte hrať tak maximálne mesiac.  V kempe sme však v najväčšej príprave pred sezónou, takže na golf tam môžem zabudnúť, ale v lete si ho rád na Slovensku zahrám. Samozrejme na Charity Golf Cup Petra Bondru sa vždy veľmi teším. Často trénujem aj v Trenčíne, kde postavil ihrisko zasa Marián Hossa. Je to pre mňa fajn, keď som v Trenčíne, je to blízko a vždy si tam nájdem cestu, vždy keď môžem. Rád si tam sám zahrám 9 jamiek , za hodinku to mám odohraté a je to tam super.

Takže ako to vyzeralo v lete?

V strede augusta som bol v ťažkej trojtýždňovej príprave, jeden týždeň voľno a tri týždne ťažké, jeden týždeň voľno plus som začal chodiť na ľad. Na ľade som bol niekoľkokrát aj so Zdenom Chárom  a Tomášom Tatarom a potom samozrejme aj s Duklou. S trénerom som mal individuálne tréningy korčuľovania .

V rámci letne prípravy je pravda, že športovci tvojej úrovne si varia všetko na gramáž a tuky, alebo sa normálne natlačíš, neviem, vyprážanými rezňami a palacinkami od maminy?

No, priznám sa, že v lete som mal stravu upravenú, pretože som chcel zhodiť na váhe. Potreboval som trochu zrýchliť a to sa mi aj podarilo. Už som schudol 10 kg, ktoré som samozrejme pribral po sezóne. Veď som vážil už 102 kg. Teraz už mám 92, takže teraz už mám zatiaľ najmenej.

Ako priberie hokejista na 102 kg po sezóne?

No, prišiel som domov a prišla domáca strava. (smiech) Vždy je to pre mňa ťažké obdobie, keďže mne sa stačí pozrieť na koláč a už priberiem kilo. Ale teraz sa naozaj držím a aj mamina mi počas leta pomáhala v tom, že mi varila zdravšie jedlo, takže som  jej veľmi vďačný, že mi s tým pomáhala a urobila pre mňa maximum.

Čo teda nastalo od septembra?

Zásadné nič, zopakuje sa len minulý rok. Bývanie mám dohodnuté ešte z minulého roku, idem naspäť do bytu, kde som býval. Musel som ho však po sezóne vysťahovať do garáže, takže ma zasa čakalo sťahovanie späť.  Samozrejme kemp, ktorý sa nám začal 13. septembra. Prišiel som 13 dní predtým, aby som sa stihol aklimatizovať. Mali sme skupinkové tréningy s chalanmi, s ktorými som trénoval  namieste. Boli to tréningy v posilňovni či na ľade. No a potom sa začala finálna fáza prípravy.

Kde si doma?

Tak je pravda, že mám teraz dva domovy, ale doma je doma, teda stále na Slovensku. Aj Winnipeg volám cez sezónu domov, ale zatiaľ to nie je také ako u chalanov, ktorí sú v Amerike už dlho a majú podpísané kontrakty, tak to tam môžu volať domovom už úplne iným spôsobom. Majú tam totiž aj stabilné bývanie a nemusia všetky veci prepravovať hore dole. Keď idú na Slovensko, všetko si tam môžu nechať a nemusia to ťahať so sebou alebo do garáže. Jednoducho iba zamknú. Verím, že sa mi už konečne podarí po dlhšej dobe udomácniť na dlhšiu dobu práve po tejto sezóne.

Musia byť tvoji traja psi hotoví, keď sa po sezóne vrátiš domov do Trenčína.

Tak to je najväčšia radosť, to je priam neopísateľné. Tí psi sú také vďačné stvorenia! Ich lásku od nich strašne cítim. Vždy sa veľmi na nich teším. Keď ich už vidím v tom okne, ako na mňa čakajú, to je nádherný pocit! Mamina ich vždy tak blázni a hovorí im, že Marko príde domov a oni v tom okne na mňa čakajú celé hodiny. Už to majú nacvičené, že keď im to povie týždeň predtým ako prídem, oni už vedia a tam čakajú. Tí psi sú moji miláčikovia, no vlastne naši. (úsmev)

Nemôžeš si ich zobrať zo sebou do Kanady?

Možno by som si mohol dovoliť psa aj v Kanade, ale asi by to pre neho bolo stresujúce. Doma som totiž týždeň a týždeň preč. Niektorí chalani, s ktorými tam žijú aj priateľky majú aj psov. Ja som tam však  väčšinu času sám a priateľka príde najviac na dva týždne, tak to by bolo veľmi zložité. Na druhej strane, aj keby som zasa išiel domov na Slovensko, tak aj to cestovanie pre toho psíka je veľmi náročné, takže to by bolo preňho iba trápenie. Ale áno, mám ich veľmi rád.

Môže vás zaujať:

EXKLUZÍVNE: Marko Daňo: „Závisť ma iba motivovala splniť si sen o NHL.“