Kultúra

Martin Huba: „Rozmýšľajme, rozmýšľajme a rozmýšľajme, a až potom hádžme lístky do urny.“

Slovensko si 21. februára 2019 pripomenulo rok od vraždy novinára Aktuality.sk Jána Kuciaka († 27) a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej († 27). Pri tejto príležitosti iniciatíva Za slušné Slovensko organizovala zhromaždenia v 36 slovenských mestách, rovnako aj na 22 miestach v zahraničí, na ktorých sa zúčastnili aj mnohé významné osobnosti.

Ponúkame vám autentický prepis prejavu herca a profesora VŠMU Martina Hubu na pódiu počas posledného zhromaždenia Za slušné Slovensko na Námestí SNP v Bratislave.

„Dobrý večer, dobrý večer,


jeden žiaľ tieň je nad tým našim krásnym stretnutím, viete ktorý.

Ďakujeme, ak sa to tak dá povedať vzácnemu Janovi a Martinke, že sme sa tu stretli, že nám dodali túto odvahu, že nám dodali mravnosť v nás, aby sme sa tu ocitli.

Ak dovolíte, vzhľadom na poslednú skúsenosť so mnou, že som príliš dlho rečnil, tak ja som si to radšej napísal.

Vážení prítomní, vážené dámy, vážení páni, vážení spoluobčania,

neviem, či len ja, ale som presvedčení, že je nás viac, aj tu na námestí v Bratislave, aj na námestiach v ostatných mestách na Slovensku, kde sa ľudia rozhodli stretnúť sa, aby si pripomenuli čo je to slušnosť. Takže myslím si, že je nás viac, ktorí nadobudli pocit, že si z nás už dlho niekto robí dobrý deň, že si z nás niekto strieľa a že nás má za hlupákov.

A to stále za hlupákov väčších a väčších, lebo ich drzosť, lebo tých drzostí a klamstiev, ktoré sú nám servírované, je stále viac a viac a stále bezočistnejších a bezočistnejších. Veď kto iný, ak nie hlupák, môže uveriť tomu pánovi s pohľadom neprebudeného, jeho tvrdeniu na tému jeho rigoróznej práce, že ak niekto opíše 90%, že je to v súlade so zákonom a svedomím a so slzami sám sebou dojatý oznámi, že je hrdý na nestrannosť komisie, lebo nepoužila termín plagiát?


Kto iný, ako hlupák, môže uveriť tomu, že niekto kto vezme dotáciu na poľnohospodárstvo za vybetónované parkovisko, je slušná dáma, ako sa nám to snažil vysvetliť onen zhavranený brat odpočívajú s časom za oceánom.

Kto iný, ako hlupák, môže uveriť, že človek, ktorý chcel rozhádzať a rozdať, akýmsi absolútne podvodným kľúčom 600 miliónov eur určených na vedu, absolútne podvodným, účelovo vytvoreným zoskupeniam, že je to v poriadku, ak po odhalení tohoto podvodu, je dotyčný menovaný rektorom?

Kto iný, ako hlupák, môže akceptovať tú skupinku adolescentných frajerov, ktorú zachytil fotoreportér ako svojimi nasprostastými úsmevmi podávajú dôkaz svojej úbohosti, uveličení sebou, svojou politickou genialitou hádzať prázdne hlasovacie lístky a hádzať túto túžbu, či podozrenie, že tí, čo im to zhltnú sú tiež alebo nasprostastými, než nekompetentní alebo ľahostajnosťou otupený?

Dámy a páni, a predovšetkým teraz hovorím k tým frajerom. Len ak (aby) neprišlo k omylu. Smejúci, uškrňajúci sa chlapci, ktorí ste sa s takou nezodpovednosťou puberťákov snažili, respektíve ohrozili fungovanie štátu, fungovanie súdu, ste teda…, môžeme vám všetci gratulovať, môžeme vás skutočne povedať, ste strašne veľkolepí, len mimochodom, prosím vás pekne, môžete vy v noci spať?

Dámy a páni, prišlo k fatálnemu omylu. To, že sme tu je dôkazom, že ničomu tomu vyššie spomenutému nikto z nás neverí. Nikto z nás nie je takým hlupákom, aby si to tí rozosmiati chlapci, s tými prázdnymi volebnými lístkami, ako by si to oni želali. Tak s dovolením, takí hlupáci nie sme.

Všetci ako sme tu, máme dúfam na to, a na mnohé ďalšie, svoj názor opierajúc sa o svoj zdravý rozum.

Cítime mieru viny, ak by sme mlčali, cítime povinnosť dať znať, že ak nás má niekto za takých hlupákov, sám je asi hlupákom najväčším.


Každý rozmýšľajúci človek má svoju hodnotu. Lenže túto osobnú hodnotu treba neustále potvrdzovať a obhajovať. Sme tu dnes aj preto, aby sme upozornili na to, že sme rozmýšľajúci, zodpovední, pobúrení a pripravení nedovoliť mať nás za hlúpych.

Tí, tak rozosmiati a úbohí chlapci a dievčatá s tými parkingami, kde má z betónu vyklíčiť pšenica, majú prosím pozor, majú jeden vážny argument. „Vy ste nás volili, nuž nás tak tu máte.“ Je to legitímne a v súlade so zákonom.  Ale pozor! Nie je to pravda!

Pravda by to bola, pokiaľ by zvolení vládli tak, ako sľúbili. A to prosím sa nedeje!

My máme teraz legitímne právo a povinnosť dobre si rozmyslieť, aký lístok, kam a komu hodíme do urny, aby tí šarvanci s tými prázdnymi lístkami, aby im tie ich nasprostasté úsmevy, dúfam, že viete o čom hovorím, aby im tie ich nasprostasté úsmevy zmrzli na tvári.

Prosím vás, toto je veľká prosba. Prosím vás, rozmýšľajme, rozmýšľajme a rozmýšľajme, a až potom hádžme lístky do urny.“

Môže vás zaujať:

Richard Stanke: „Kočner v Leopoldove musí byť len začiatok a nie koniec tejto kauzy.“




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *