Názory a Komentáre

Mečiarovo námestie, Gašparovičova ulica

Existujú internetové fóra s dlhými diskusiami o najlepšom aute, najlepšej cestovke, alebo najlepšej hypotéke. Chceme vždy to najlepšie. Koľkí zažili zákazníka, napríklad u mobilného operátora, sťažovať sa s argumentom, že si platí mesačný paušál a tak vyžaduje dokonalú, bezchybnú službu. Takže to vieme! Vieme sa dožadovať kvality.  

Záhadou je, prečo vieme mať vysoké nároky len na súkromné tovary a služby a nie aj na tie verejné, štátne? Prečo tolerujeme, keď na nás štát (úradník) zvýši hlas, správa sa neochotne a arogantne? Očakávame najlepších advokátov, mechanikov a zdravotné sestry, ale v prípade politikov mnohým stačí sympatický vzhľad, energický prejav, divadlo a lži.

Ako by vyzeral každodenný život, keby taká kvalifikácia stačila na všetky profesie? Ako by vyzerali naše domy, ktoré by stavali sympatickí, lež neschopní stavbári? Koľko ľudí by prežilo náročné operácie s lekármi, ktorí majú reči a heslá, ale nemajú potrebné vedomosti a zručnosti?


Veľa zábavy, potom plač

Suchá, na faktoch založená žurnalistika mizne, ostávajú správy a publicistika plná konfliktov a šťavnatých prejavov. Je to denné menu slovenských médií, z ktorých čerpáme informácie a ktoré formujú naše názory. Zabávame sa a oceňujeme emócie a povrchnosť. Potom plačeme nad tým, že tridsať rokov vládnu Slovensku neschopní muži, bez vzdelania, bez jazykových znalostí, bez schopnosti spolupracovať, bez dlhodobých riešení.  

Som mierny optimista, Slovensko to dá a kvalitní politici a političky sa objavia, keď časom opadne chuť na hádky a heslá. Médiá v tom môžu zásadne pomocť. Nerozumiem, prečo si myslia, že publikum má chuť sledovať osobné spory. Prečo neprinášajú témy, ktoré majú význam pre lepší život, napríklad špičkovo vybavené školy a kvalita vzdelania, nové vlaky a železničné trate, podpora športu a kultúry, atď.

Ulice po premiérovi a predsedovi

Kráčal som po ulici pomenovanej po nórskom premiérovi. Aj v iných demokratických štátoch majú ulice a námestia po ministroch a predsedoch parlamentu. Nie preto, že by to bola tradícia alebo nacionalistická chúťka. Ale pre ich význam v rozvoji štátu. Z tohto dôvodu je jasné, že nám nehrozí Mečiarovo námestie, Gašparovičova ulica, nábrežie Fica. Ale už by bolo načase, aby sa po troch desaťročiach štátu objavili takí, po ktorých môžeme v budúcnosti nové ulice pomenovať.


(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *