Stĺpčeky

Médiá a ich diktafóni

Autor fejtónu: Tony Železník

Pozornému čitateľovi iste neunikla črtajúca sa chybička hneď v titulku, no musím napriek pochvale za postreh uviesť veci na pravú mieru. Nemám totiž na mysli prístroje na nahrávanie, naše staré známe diktafóny, ktoré dnes už aj tak vytesnili do histórie multifunkčné mobily. Tentokrát ide o nóvum označenia osôb, ktorým sa bude musieť s plnou vážnosťou zaoberať aj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV.

A propos, keď  teda už nášho národného buditeľa na jeho počesť spomínam, aj jeho predchodca v tvorbe prvého spisovného jazyka Slovákov – Anton Bernolák by žasol, čo sa to tu v tej našej zemi slovenskej, na rozoranom mediálnom poli deje. Ba, lepšie povedané, čoraz častejšie nedeje. Parafrázujúc obľúbený úvodník Julka Satinského, nedá sa začať výstižnejšie, ako jeho slávnym výrokom: „Šľak ma ide trafiť..“ A veru, v poslednej dobe ide aj mňa šľak trafiť, keď naša vrchnosť ohlási nejakú tú tlačovku (často aj plačovku) a nakoniec sa z nej vykľuje len akési strohé „vyhlásenie.“


No prosím, majú na to právo, veď sú tak zaneprázdnení, že musia ešte stihnúť odviezť kamošku z prašiaka pre vitamíny do lekárne a prípadne stihnúť lietadlo do Londýna. Rovnako sa obetovali opäť. Prelomový návrh Zákona o územnom plánovaní a výstavbe, ako ho uviedol Kollár s Holým samochválne rýchlym vyhlásením, si opäť raz mohli naši nevďační diktafóni len zaznamenať a zakývať vrchnosti so slzami v očiach, za ich obetavý štátnický prístup. Áno, naši novinári – pre niekoho prostitútky, pre iného múdrosráči, bratislavská kaviareň, či iné synonymá, sa z ľudí kriticky pýtajúcich, stávajú mlčiaci nahrávajúci. Diktafóni.

A tento neduh sa veru našej vrchnosti zapáčil čoraz viac, veď čo majú oni ľudu niečo vysvetľovať.? Diktafóni, píšte ako počujete.. A nepýtajte sa, veď aj tak ničomu nerozumiete! Nechal sa pre zmenu počuť iný polyhistor z Trnavy. No, aby sme im iba nekrivdili, treba objektívne uznať, že v niektorých prípadoch sa rozhodli nerušiť tradície ich politických predkov. Napríklad, ten náš nový podriadene nadriadený premiér oznámil pred dvoma týždňami štátnické vyhlásenie neprerušiť tradíciu sólo diktafoniátu, bez oponenta v nedeľnej diskusnej relácii. Otázky na telo tam raz za čas dostane iba vďaka tomu, že pri ňom skrátka moderátor musí byť, hoci akokoľvek by ho tam ani nechcel mať.

A ak, tak zasa len diktafóna, ktorý ho nebude v oslavnej reči prerušovať. Veď ich predsa poznáme, ide im len o pravdu. Nuž, akože inak? A keďže v tejto kaste diktafónskej zapredanej, si od obetavej, do noci rokujúcej vrchnosti nič nevážia, ba ani tú česť nezriedka vyše hodinu čakať na tlačovky, tak budú mať za odmenu vyhlásenia. A bodka. 


(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *