150 Plus

Mihál: „Slušný život a podnikanie sú denný boj o chleba a splácanie hypoték.“

November´89 strávil ako absolvent Matfyzu v pohraničnej stráži, ktorá mala zasahovať i proti demonštrantom na námestiach. Päťsto záklaďákov však po vzore Občianskeho fóra založilo Pohraničnícke fórum a dalo komunistom najavo, nech s nimi nepočítajú. Hoci riskovali vlastizradu, naučilo ho to, že vo vypätej chvíli sa musí postaviť na správnu stranu bez ohľadu na následky.

O podrazoch v politike, páde Radičovej vlády, svojich zlyhaniach či opatreniach súčasnej vlády hovorí nezávislý poslanec NR SR, dnes za  stranu SPOLU – občianska demokracia, podnikateľ Jozef Mihál.

Povedzte mi, čo zláka úspešného podnikateľa do politiky?


U mňa to bola po 15. rokoch vo firme rutina. A v tom čase, za vlády Mikuláša Dzurindu, prebiehali veľké reformy – daňová, dôchodková, zdravotné poistenie. Ako analytik na mzdy a mzdové systémy som poznal mzdovú, daňovú i odvodovú legislatívu a zmeny kritizoval. Hlavne zákon o zdravotnom poistení ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca. Bol zlý technicky, z logiky, ako to platiť, aké princípy má mať. Na základe mojich článkov ma oslovili z ministerstva a stal som sa poradcom Zajaca. Netvrdím, že som urobil najlepšiu robotu, akú som mohol, táto príležitosť ma však pritiahla do sféry tvorby legislatívy i do politiky.

Vašou prvou politickou stranou bola Nádej (voľby 2006). Nezabodovala. Potom prišla SaS a v 2010 ste menili Ficovu vládu. Bola to radosť, šok, strach?

Strana Nádej bola takým zvláštnym projektom vtedajšieho ministra hospodárstva Jirka Malchárka. O financovaní a ľuďoch pomlčím, trošku je to hanba. No boli to moje politické učňovské roky. SaS bola maturita. A maturant by nemal ísť bez vysokej školy a praxe hneď do najvyššej funkcie. Po nečakanom úspechu sa však nedalo uvažovať spôsobom, že sme neskúsení. A tak sa z nás stali z večera do rána ministri a predseda parlamentu. Ja som bol ministrom práce. Z neznalosti, ako vysoká politika funguje, vzniklo mnoho chýb v komunikácii, vo vzťahu s ľuďmi. Nie som spokojný s mnohými vecami, no vyplynuli z kontextu.

Aj pád Radičovej vlády?

V tvrdom politickom boji, ktorý je v politike od rána do večera, sa tri skúsené strany zo štvorkoalície SDKÚ, KDH, MOST-HÍD a SaS začali potichu proti nám spájať. Sám mám zážitok, na ktorý nespomínam rád. Rok som robil na novele Zákonníka práce a tesne pred hlasovaním o nej za mnou prišiel jeden koaličný poslanec. Jeho strana mala politických nominantov na riaditeľov pobočiek Sociálnej poisťovne. Jedného na východe odmietal generálny riaditeľ Ľuboš Lopatka vymenovať, že je neschopný. Ten poslanec predo mňa postavil vydieračský návrh – buď bude ich nominant vymenovaný, alebo nezahlasujú za moju novelu. Zavolal som Lopatkovi, čo sa deje. Vymenoval ho, oni zahlasovali za novelu a koalícia šla ďalej, aby sa o pol roka rozpadla.

Jozef Mihál počas volebnej kampane SaS 2010 s Odvodovým kolieskom – Foto archív J. Mihála

Na hlasovaní o eurovale. Nedalo sa tomu zabrániť?


Viete, podobné podrazy a „hry“ boli vo vláde na dennom poriadku. Nech sa mi nikto nečuduje, že keď prišla v októbri 2011 kríza a Sulík nás v SaS informoval, že nebudeme hlasovať za euroval, aj keby mala padnúť vláda, nenašiel som silu ho prehovárať, aby hľadal dohodu. Za normálnych okolností by som to spravil, no pod tlakom týchto udalostí som bol v takom rozpoložení, že ak tá vláda má padnúť, lebo je tu ďalší konflikt, nech padne. Iné si asi nezaslúži. Dnes viem, že sme mali viacej rokovať. Chybu  však SaS urobila aj tým, že ako nováčik veľakrát predtým koalícii ustúpila. No poviem otvorene, keď som v 2010 – 2011 sedel taký neskúsený na koaličnej rade, oproti Dzurinda, Mikloš, Fígeľ, Lipšic, Bugár…  prirodzene, že som sa bál ozvať. Dnes som už iný človek.

Vie si strana SPOLU – občianska demokracia po voľbách predstaviť spoluprácu so súčasnými stranami?

V manželstve si vyberáte najlepšiu partnerku starostlivo z mnohých možností. V politike však neskladáte koalíciu zo strán, ktoré sa vám najviac páčia. Karty rozdávajú voliči. No Smer a Kotlebovu stranu zásadne odmietame. Pokiaľ ide o ďalšie strany, budeme si s nimi musieť sadnúť za stôl a rokovať.

Strana Spolu – občianska demokracia. Zľava dole – Simona Petrik, Katarína Macháčková, Jozef Mihál. Hore – Oto Žarnay, Miroslav Beblavý, Zuzana Zimenova, Viera Dubačová/foto: archív M. Beblavý

Čo ste na ministerstve práce „hasili“ po Viere Tomanovej a čo bude treba po Jánovi Richterovi?

Po Tomanovej to bol Zákon o rodičovskom príspevku. Matke, čo sa rozhodla privyrobiť  si popri rodičovskej, ho štát vzal. To som zmenil okamžite. Richter je skúsenejší a lepší politik než Tomanová, no urobil veľa zlých vecí. Ani nie tak z neodbornosti, no je pod tlakom ministra financií. V prípade vlády Smeru ma to prekvapuje. Čakal by som, že sociálna sféra bude viac v ich záujme. Richter robí hrozné chyby v tzv. jasličkovom zákone  (Zákon o sociálnych službách). Mal dosť času pripraviť použiteľný zákon. Namiesto toho to jeho banda vyhorených úradníkov láta a nemá to hlavu ani pätu. Je to komplikované, nepoužiteľné a jasličková časť je jeden horor! Povinná jazda, aby mohli čerpať eurofondy na výstavbu jaslí, na ktorých sa zase niekto nabalí. Čiže jedna z úloh by bola čo najrýchlejšie opraviť tie najväčšie chyby v Zákone o sociálnych službách. Okamžite by som tiež spustil plán znižovania povinných minimálnych odvodov živnostníkov.  Stúpli z 208 eur  na 215 eur, čo je pre živnostníka, ktorý má reálne príjem 600 – 700 eur, zaťažujúce. Moja predstava je, že by to šlo postupne na polovicu. Nehovoriac o rodičovských príspevkoch a prídavkoch na deti, ktoré roky stagnujú. Zamerať sa treba aj na najohrozenejšiu skupinu, osamelé matky.

Jozef Mihál ako minister práce na návšteve v jednej zo slovenských automobiliek – Foto archív J. Mihála

Spomenuli ste dane a odvody. Dá sa u nás uživiť poctivým podnikaním?

Čo sa týka podnikania, to už je otázka aj inde, než na samotný odvodový či daňový systém. Vezmite si, že podnikáte napr. v cestovnom ruchu. Kúpite na miliónovú pôžičku hotel a odpisujete to 40 rokov. Každý rok dáte do nákladov 25-tisíc, ktoré vám znížia daňový základ, ale vy ste investovali milión! Tá doba odpisovania je strašne dlhá. Bolo by to treba liberalizovať, aby sa podnikateľ mohol slobodnejšie rozhodnúť, či bude veci odpisovať rýchlejšie, alebo pomalšie. Štát dane dostane tak či tak. Ďalšia vec je započítavanie straty. Bola nastavená celkom liberálne, no Kažimír tu možnosti osekal. Investujete, dva – tri roky ste v strate. Dane síce neplatíte, no keď ste štvrtý rok v pluse, zohľadnenie minulej straty, že by ste si odpočítali, znížili daňový výnos, to sa nedá v plnej výške. To je voči začínajúcim podnikateľom nespravodlivé. Kedysi nebol podnikateľ zaťažovaný toľkými povinnosťami. Sme v Európskej únii, čo je v prospech rozvoja podnikania. Na druhej strane k nám prišlo, okrem tých našich nezmyslov, aj zopár bruselských. Nehovoriac o štátnych zákazkách či verejných súťažiach. Stále, bohužiaľ, platí, že kto je na správnej strane, ten ich vyhráva. Podnikatelia v regiónoch by o tom vedeli rozprávať…


Čo hovoríte na fakt, že vládna koalícia znížila financovanie zdravotníctva štátom na historicky najnižšiu úroveň (3,71% vymeriavacieho základu)?!

Jeden z príkladov, že zdravotníctvo, ale i školstvo,  je pre súčasnú koalíciu nezaujímavé a nemajú žiaden záujem na zlepšení stále zhoršujúceho sa stavu.

Jozef Mihál v bratislavskom zariadení pre seniorov na Hajdukovej – Foto archív J. Mihála

Nie je to aj pre politika, čo sa snaží o zmenu, demotivujúce?

Je, no na druhej strane si hovorím, kto sa potom tých ľudí zastane? Denne naberám silu ísť do toho znova. Presvedčiť, keď už nie smeráckeho ministra a poslancov, tak aspoň ľudí cez záznam z vystúpení v Národnej rade. Aby videli a chápali, ako sa legislatíva schvaľuje v prospech smerákov, ich oligarchov a podnikateľov.

Keď má človek taký nával na prednáškach ako vy (6- až 7-tisíc ľudí ročne) a o jeho knihy a vedomosti je záujem, asi si môže povedať, dal som to.

Áno. Je to fantastický pocit. Robím, čo ma baví. Chcem to robiť a budem, kým budem vládať. Prináša mi to, okrem pozitívnej spätnej väzby, slobodu a finančnú nezávislosť na príjmoch z politiky. Tie síce nie sú zlé, ja však stojím hlavne na „podnikateľskej nohe“. Je pravda, že robiť to niekde v Amerike alebo aspoň v Nemecku, kde je ten trh 20-násobne väčší, bol by som kráľ! No žijem slušne. Je to však denný boj o chleba a splácanie hypoték. To mi verte.

Jedna z minuloročných prednášok v Košiciach – Foto: archív Jozefa Mihála

Mohlo by vás zaujímať:

RAJTÁR: „Po kauze ako Bašternák by odstúpil minister už aj v Číne.“

 




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *