Milujem leto, milujem dovolenkový FB

Dalito.sk/Elafonisi Beach, Kréta/foto: Marian Veigel
LUCIA TOMEČKOVÁ -

Milujem dovolenkový FB, keď ho zaplavia fotografie z dovoleniek z celého sveta. Milujem Facebook v lete, keď  nahnevané a negatívne statusy vymenia obrázky s usmiatymi ľuďmi od ucha k uchu. Milujem tie krásne až romantické texty o oddychu a rodine  odniekadiaľ od mora, či  hôr za hranicami.

Zbožňujem tie komentáre, kde si ľudia vymieňajú skúsenosti z celého sveta a konečne nikto nikomu nič nezávidí. Keď na tú „susedovú kozu“ na tých cestách akosi zabudneme. Keď  sa iba maximálne zamýšľame nad tým čo odtiaľ „previesť“ na Slovensko a čo nie. Aké spôsoby podnikania, či života ako takého.

Milujem FB v lete, keď fotky z reálneho života vymenia akože vtipné koláže. Milujem, keď obrovské množstvo ľudí zbalí kufre a cestuje.

Sloboda je nádherná. Cestovanie totiž obohacuje a rozširuje obzory . Niekedy aj nahnevá, hlavne ak vidíte ako to niekde funguje a u nás nie. Cestovanie je pre rozvoj spoločnosti a krajiny mimoriadne dôležité. Ľudí učí vážiť si to čo máme a byť náročnými na to, čo nám chýba.

Život denne dokazuje, že vzdelanie nie je zárukou múdrosti, ale cestovanie áno. Keby som bola premiérkou tejto krajiny, každému skončenému stredoškolákovi by som zákonom prikázala a zaplatila letenku podľa vlastného výberu, aby sa po roku vrátil a zistil, čo vlastne od života chce a kam má krajina smerovať.

Cestovanie nás učí byť náročnými na seba aj okolie. Toto by však urobil iba taký premiér, ktorému na krajine skutočne záleží a naozaj ju chce dostať  medzi krajiny „prvej ligy.“ Vždy keď pri voľbách zverejnia výsledky sa pýtam, koľko z tých ľudí, ktorí volia zlodejov, podvodníkov, iných kriminálnikov, či nacionalistov prekročili aspoň raz hranice nášho štátu . Koľkí z nich vlastne vedia, čo od života naozaj môžu žiadať . Možno by to celé, takmer 30 rokov od Nežnej revolúcie vyzeralo u nás inak a konečne by sme sa tomu  Švajčiarsku začali aspoň približovať.

Milujem letný Facebook. Napĺňa ma nádejou , že čím viac uvidíme za hranicami, tým väčšiu nádej máme doma. Dôstojne žiť.

Prednedávnom sme leteli najväčším dopravným lietadlom sveta pre aj 853 cestujúcich. Väčšina v lietadle boli Slováci a vraj je to už z Viedne bežné. A vôbec to neboli len bohatí cestujúci zo Slovenska. Práve naopak, obyčajní ľudia, ktorí sa neuspokoja s minimom, ale od života žiadajú viac. Obyčajní ľudia, ktorých  museli až v lietadle ( v strednom veku leteli prvý raz) upozorniť, že let nie je „cesta vo vlaku na rekreáciu“ , a že v nočnej leteckej linke rušia ostatných. Nech si posadajú na miesta aj s fľaškami a chlebmi v ruke. Naozaj rušili, ale napriek tomu som mala dobrý pocit. Možno aj táto početná skupinka zo stredného Slovenska na prvej dovolenke pri mori pochopí, že si zaslúži ďaleko viac, ako si na prvý let lietadlom šetriť až do 50 rokov.

Národná banka Slovenska stále čaká na výmenu starých bankoviek. V obehu je neustále 2,85 mild. Sk. Preboha, kde tie peniaze sú? Kde si ich ľudia poschovávali tak, že ich nenašli ani ich dediči?

Škoda, že ich radšej neinvestovali do cestovania. Možno by to u nás vyzeralo dnes inak.

Čím viac budeme cestovať, tým viac budeme náročnejší na verejný život u nás a aj sami na seba.  Milujem letný dovolenkový nefrustrovaný FB.  Pekne, nech sa tie cestovateľské fotografie na mňa len valia!

Dovolenka za 300 tisíc eur, let do hotela paraglidingom… Sme stále náročnejší