Stĺpčeky

Mladí, je to s vami čistá katastrofa, s väčšinou

Služby, bohužiaľ doteraz vždy, boli kameňom úrazu turizmu na Slovensku. Situácia sa však zhoršila ešte viac potom, ako už nemá kto vlastne u nás pracovať. A tak množstvo hotelov pristúpilo k využívaniu aj študentov hotelových škôl, ktorí si niekde prax „musia“ urobiť.

Situácia na pracovnom trhu je už pre hotelierov taká zlá, že k tejto praxi pristupujú aj v Česku. Dokonca aj v päť hviezdičkových hoteloch. Aspoň mám ten pocit, inak si neviem vysvetliť, prečo by k takému riskantnému kroku, akou je strata dobrého mena hotela, pristúpili.

V hoteloch som často. Ale čo sa v mnohých deje posledné roky, to je už do neba volajúce. A je vlastne úplne jedno, koľko má hviezdičiek. „Stará“ profesionálna garnitúra odchádza na zaslúžený odpočinok a nastupuje nová generácia. A to je čistá katastrofa. V 98%. Na tie oduté a neochotné tváre sa už nedokážem pozerať.


Toľko znechutenia, neschopnosti, nezáujmu, až odporu, koľko dokáže mladý človek predviesť pred hotelovým hosťom, pozorujem už dlhšie. V slovenských aj českých. V zahraničí vlastne nikdy. Akoby povedal na Slovensku klasik: „To dokáže iba človek človeku.“ Už dávno to pritom nie je o výške platu. Jednoducho to majú v sebe, zarobiť za čo najmenej námahy, nič viac.

Neviem, čo a ako vyučujú na školách, a prečo sa na hotelové školy hlásia mladí bez absolútneho vzťahu k profesii, ale začínam mať pocit, že za záujem a úsmev personálu už bude na pokladničných blokoch musieť byť asi samostatná kolónka.

Je to naozaj smutné sledovať, ako do služieb a cestovného ruchu prichádzajú mnohí mladí bez akéhokoľvek záujmu o hosťa a akejkoľvek chutí zo seba niečo vydať. Neviem, či je to generáciou technológií. V každom prípad v zahraničí to nie je také do neba volajúce.

Akoby sme mali u nás platiť už za úsmev, ochotu a vôbec záujem personálu. Všetky atribúty služieb, ktoré sú v zahraničí bežne, sa doma vytrácajú.

Podporujeme mladých, držíme im palce, snažíme sa posúvať ich vpred, ale pokiaľ sami nebudú chcieť a neuvedomia si, že od skúsených sa naozaj môžu veľa naučiť, bude stále horšie.

Nemôžme byť všetci podnikatelia a manažéri, ale všetci môžeme urobiť maximum preto, aby nás naša práca bavila a mali ju radi. A hlavne si vybrali takú, ktorú nosíme v srdci. A pokiaľ nie, prosím, mladí, neobťažujte nás vašou frustráciou a nezáujmom o svet.


Pozerajte sa do tých svojich mobilov, foťte si svoje priblblé selfie, ale už prosím nepracujte tam, kde vás to jednoducho nebaví. A už vôbec nie s ľuďmi. Neobťažujte nás, klientov a hostí, vašim pomýleným prístupom k životu a nechajte priestor takým, ktorí vedia čo chcú, čo ich baví a pre túto prácu sa narodili. Verím, že zopár sa ich stále nájde.

Za posledné roky som takého mladého stretla jedného. Čašníka v hotelovej reštaurácii v Karlových Varoch robí po škole na roky. Obsluhoval tak, že bez problémov by mohol ísť na kráľovský dvor. Keď som ho za jeho prístup k hosťovi pochválila , absolútne prirodzene z neho vyhŕklo: „Madam, svoju prácu milujem, ja tu nezarábam, ja sa zabávam, lebo toto je môj svet.“

Pred 10 rokmi som bola na Slovensku v hoteli, ktorý keď otvorili, pracoval tam iba anglicky hovoriaci personál. Keď som zisťovala prečo, prezradili mi, že nevedeli nájsť domácich, ktorí by o prácu naozaj mali záujem a nielen „zarábali.“

Boli sme tam aj tohto roku. Hostí už obsluhovali Slováci, ale všetci boli „posťahovaní“ zo zahraničia. Manažment v regióne nenašiel mladého človeka, ktorý by bol schopný a pracovitý…. Vraj už neplatí, za veľa peňazí, veľa muziky. Vraj mladí v tom dnes už majú jasno. Veľa peňazí a hneď a najlepšie za nič. Vážení naši mladí, ale takto to jednoducho nefunguje, doma a ani v zahraničí! Neveríte? Tak vycestujte a keď to tam pre vašu lenivosť a nezáujem aj prežijete, tak uvidíte!

Hlboko sa skláňam pred každým podnikateľom v službách, ktorí to ešte v našom regióne nevzdal, pretože takýchto mladých ľudí, ktorí musia postupne vymieňať už skúsený personál, je ako šafranu.  Obdivujem vás!

A ďakujem aj mladému čašníkovi, ktorý mi dal nádej, že stále je zopár mladých, ktorých to jednoducho baví a nebudú mi znepríjemňovať voľné chvíle, za ktoré si platím. Vďaka vám! Vďaka za všetkých podobných, ktorých je však v službách ako šafranu.

A viete čo vy ostatní? Choďte tam, odkiaľ ste prišli, ale určite nie do turizmu a služieb. Aj toto sa na Slovensku hovorí, že kto chce kam, pomôžme mu tam… A vy mnohí v službách evidentne robiť nechcete.


Je to naozaj jednoduché, keď vás to nebaví, tak to jednoducho nerobte.

Môže vás zaujať:

Pozná tajomstvá nielen Morgana Freemana, Daniela Craiga…  a otvára najdrahšie fľaše v Česku 

 

Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *