Stĺpčeky

Musela som ten stožiar vidieť na vlastné oči, ten bleskozvod. On tam vážne stojí!

Opäť sa mu zadarilo. Populárny divadelník Andrej Danko jednoducho nemieni opustiť pódium a parlamentné divadlo ho napriek letnej uhorkovej sezóne nechalo slobodne tvoriť aj vystupovať. A on sa opäť prejavil v celej svojej kráse a zahviezdil v monodráme „Dankov stožiar“. 

Hra o samoľúbom politikovi, ktorý si vždy presadí čo chce, aj za cenu zosmiešnenia sa pred národom, si už nevyžaduje žiadne herecké umenie. Hercovi stačí len prísť a prirodzene vystupovať. Hra je vraj podľa skutočnej udalosti.

Nechcelo sa mi tomu veriť, až kým som sa o reálnej existencii vztýčeného stožiara sama nepresvedčila. Naozaj je tam. On tam normálne stojí. Stojí pred budovou Národnej rady SR, hneď pri Bratislavskom hrade. Je mega dlhý, siahajúci až do výšky neuveriteľných 30 metrov a na jeho vrchole plápolá slovenská vlajka. Či ešte neplápolá? Či je tak vysoko, že ju ani nevidieť? Ja viem…, ale ja ju už tam vidím. 🙂


Vybavili sa mi (nielen) prvomájové zážitky z detstva, keď sa na stožiaroch, školách a iných budovách štátnej správy týčili vlajky a zástavy našej Československej socialistickej republiky a spriateleného Sovietskeho zväzu. Vždy obidve naraz a pekne spolu.

Ja viem, že vlajka či zástava sú symbolom štátnosti a že ich použitie aj spôsob ich používania určuje zákon. Napr. na označenie budov, v ktorých sídlia orgány štátnej správy či územnej samosprávy. Používajú ich aj ozbrojené sily SR, hasičské, záchranné a iné bezpečnostné zbory. Dokonca aj v Amerike plnej vlasteneckých obyvateľov vejú vlajky a zástavky takmer všade.

Ale načo nám v Bratislave vyrástol vysoký stožiar za 34 tisíc eur, v blízkosti budov štátnej správy dostatočne označených potrebnými symbolmi, to naozaj neviem. Dúfam, že aspoň sám pán kapitán vie, čo chcel týmto roduverným gestom vyjadriť.

Je Dankov stožiar (bleskozvod) bezpečný? Vlajka môže zhorieť

Možno ho dal postaviť ako prejav svojho úprimného patriotizmu. Možno preto, že aj on chcel mať taký vysoký stožiar ako majú v Budapešti, len ešte o kus vyšší. A možno nám ho nakoniec dal postaviť len tak, ako človek človeku. Zatiaľ ešte bez ochrannej známky… ktovie?

Aj v samotnej monodráme sa pravý dôvod existencie stožiara prenecháva na fantáziu diváka. Že ale nakoniec bude z tohto dôstojného štátneho symbolu krátko po jeho vztýčení najväčší mestský bleskozvod, s tým podľa mňa Andrej nerátal ani vo sne. A to je práve to čaro námetov, ktoré píše sám život.


Vďaka ktorým sa už pár dní celé Slovensko výborne zabáva nielen na Dankovom stožiari, ale aj na ňom samotnom. Vyjadruje sa nezrozumiteľne, koná nepochopiteľne. A ako jeden z troch najvyšších predstaviteľov štátu úplne zhodil latku politickej úrovne v našej krajine. Na výkon funkcie už vlastne vôbec nie je potrebné mať politické (ani iné seriózne získané) vzdelanie. Ani diplomatické vystupovanie. Netreba mať ani charakter či zanietenie pre konanie v prospech obyvateľov štátu. Nie sú potrebné dokonca ani základné vyjadrovacie schopnosti. Stačí vysoké postavenie, prirodzená drzosť a vyoperovaná sebareflexia.

Napokon, za politika by aj tak mali hovoriť skutky, nie slová. A kpt. Danko náhodou toto očakávanie do bodky spĺňa. Keďže mu nie je rozumieť, tak ho reprezentujú najmä jeho skutky. A hoci už napáchal aj narozprával kopec stupídností, žiadna ho doteraz nevystihla lepšie a trefnejšie ako vztýčený 30 metrový stožiar.

Ja teda žiadna hrdá slovenka už nie som, Európanka áno



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *