150 Plus

N. Milanová: „Predstava socializmu s ľudskou tvárou bola naivná.“ 

Predstava socializmu s ľudskou tvárou bola naivná a režim pod vedením komunistickej strany sa opraviť nedal. Ale ľudia v Československu v roku 1968 verili, že môžu dospieť k demokratizácii a systém môže mať aj krajšiu tvár.

O to ťažšie prebudenie čakalo podľa poslankyne OĽaNO Natálie Milanovej Slovákov a Čechov 21. augusta 1968, keď na územie Československa vtrhli vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom.

„Boli sme znásilnení, nemali sme východisko. Ľudia, ktorí už akoby začali vstávať z prachu, boli odrazu zadupaní a ostali úplne bezmocní,“ povedala na margo blížiaceho sa 50. výročia začiatku okupácie Československa.


Natália Milanová poslankyňa NR SR – OĽaNO/foto: zdroj: OĽaNO

Na ospravedlnenie čakáme

Ruský prezident Boris Jeľcin v deväťdesiatych rokoch inváziu odsúdil, ale odmietol, že by za agresiu komunistického Sovietskeho zväzu niesla zodpovednosť demokratická Ruská federácia. Jeho nástupca, Vladimir Putin v roku 2006 síce právnu zodpovednosť Ruska odmietol, pripustil však „morálnu zodpovednosť“.

„Ja napríklad toto vyjadrenie Vladimira Putina neberiem ako ospravedlnenie. Ale napríklad vtedajší minister obrany v Poľsku, ten sa nám dokonca dvakrát oficiálne ospravedlnil a myslím, že aj z Maďarska sa nám ospravedlnili,“ reagovala Milanová. „Za týmito udalosťami by sme nikdy nemali robiť bodky, mali by ostať mementom, že história sa opakuje. Aj keď možno nejakou inou formou,“ poznamenala.

Poslanca nechápe

Dodala, že napríklad vôbec nevie pochopiť cestu nezávislého poslanca Petra Marčeka na územie Krymu, ktoré Ruská federácia anektovala.

„Tvrdiť, že tam idem ako súkromná osoba a zároveň tam idem ako poslanec, to je buď naivné, alebo neviem, ako to mám inak pomenovať,“ povedala.


A ak by Marček naozaj išiel na Krym ako súkromná osoba na dovolenku, očakávala by z cesty fotografie „v bermudách a s pohárom džúsu v ruke“ a nie z rokovaní v obleku a s menovkou na stole.

V prípade ruského motorkárskeho klubu Noční vlci v Dolnej Krupej zasa očakáva, že prípadné bezpečnostné riziko dokážu vyhodnotiť naše bezpečnostné inštitúcie a v prípade potreby podniknúť potrebné kroky.

Ešte aj rok inak

Poslankyňa OĽaNO oceňuje, že sa vlády Slovenskej a Českej republiky dohodli na spoločnom pripomínaní si okrúhlych výročí v roku 2018, medzi ktoré patrí aj 50. rokov od Pražskej jari. Už v januári sa uskutočnili prvé akcie pri príležitosti 25. výročia osamostatnenia sa oboch republík, ďalšie budú nasledovať v auguste a v októbri si obe republiky pripomenú vznik Československa v roku 1918.

V Českej republike je 28. október, vznik Československej republiky, štátnym sviatkom. V Národnej rade SR je aktuálne aj návrh na to, aby sa 30. október, kedy sa k Československu prihlásila Martinskou deklaráciou slovenská reprezentácia, stal v roku 2018 jednorazovo slovenským štátnym sviatkom. „V pléne je teraz aj návrh, aby bol 30. október jednorazový štátny sviatok. Pre mňa je to skrátka hybrid,“ poznamenala Milanová, podľa ktorej sa buď malo, alebo nemalo ísť cestou štátneho sviatku, kompromis v podobe jeho jednorazovej formy však nepodporuje.

„Ja považujem za vznik Československa 28. október a nie 30. október, kedy sme sa my prihlásili Martinskou deklaráciou. Lebo ten zákon bol z 28. októbra,“ poznamenala.

Spoločné pripomínanie histórie považuje za pozitívnu vec, osobne by však kládla väčší dôraz na mladú generáciu, žiakov a školy.


„Pre mňa je najdôležitejšie, aby tieto udalosti pochopili deti, resp. mládež. Práve škola by mala byť ten priestor, v ktorom sa tieto veci deťom približujú,“ poznamenala. Dodala, že podporuje projekty osobného zdieľania historických udalostí medzi generáciami. „Aby generácie medzi sebou komunikovali. Lebo história to sú príbehy,“ povedala.

Natália Milanová poslankyňa NR SR – OĽaNO/foto: zdroj: OĽaNO

Krásna porážka Rusov

Na otázku, ktoré momenty v histórii Slovákov a Čechov spájali a čo ich rozdeľovalo, pripomenula symbolický detail z prvého roku po invázii vojsk Varšavskej zmluvy. „Krásny moment bol podľa mňa v roku 1969, keď naši hokejisti porazili Rusov, to bolo nádherné gesto, myslím, vtedy to cítili všetci rovnako,“ povedala.

Slovákov a Čechov podľa nej dlhé roky rozdeľoval pohľad na ekonomické otázky, teda ktorá republika z účasti na spoločnom štáte získava ekonomicky viac. A táto otázka bola podľa nej aj motorom rozdelenia federácie, ktoré sa však uskutočnilo až prekvapivo pokojne a zmierlivo.

Československému obdobiu, aj keď nebolo bez problémov, podľa nej slovenský národ vďačí za veľa. Pripomenula, že v roku 1918 bolo Česko omnoho vyspelejšie a Slovensku pomohla najmä česká inteligencia.

„Česi boli priemyselnejší, my sme predsa boli viac poľnohospodárska krajina, nemali sme tu elity… Veď nebyť Čechov, nemali by sme tu ani Univerzitu Komenského, my sme tam mali iba troch profesorov a podobne to platí aj o národnom divadle,“ povedala s tým, že aj myšlienka čechoslovakizmu spočiatku pomohla pri vytvorení spoločného štátu a problémom vo vzájomných vzťahoch sa stala až neskôr.

„Česi by zasa bez nás mali veľkú nemeckú menšinu, takže sme si tak vzájomne pomohli. Idea čechoslovakizmu bol v tomto období nástroj, ktorý napomohol celej situácii,“ poznamenala na margo vzniku spoločného štátu v roku 2018.

Môže vás zaujať:

100 rokov ČSR Slováci neprežívajú. Česi oslavujú vo veľkom

Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *