Stĺpčeky

Na Slovensku sa náhradou myslí NIČ

Od začiatku roka nám v žiadnom obchode tašku k nákupu zadarmo nedajú. Presnejšie igelitovú tašku. Ministerstvo životného prostredia SR zaviedlo zmenu a igelitové vrecká a tašky sú v obchodoch povinne spoplatnené. To isté aj v Česku. No nie je to zase až taká novinka, mnohí predajcovia pýtajú za tašky peniaze už asi rok.

Proti tomu v podstate nič nemám, igelit sa totiž v prírode rozkladá neskutočných 500 rokov! Najmä z tohto dôvodu chodíme s mužom na bežné nákupy ako potraviny či drogéria s pevnými látkovými taškami. Ja však občas zhreším, nie vždy mám tašku so sebou a v niektorých obchodoch, nech robím, čo robím, inú ponuku ako igelitovú verziu nenachádzam…

No to, čo sa mi minule stalo v istej predajni s odevmi, ktorá je súčasťou jedného z tých obrích obchodných parkov či ako sa to volá, ma šokovalo. Pri pokladni sa ma predavačka pýta, či si želám tašku za dvadsať centov. Igelitovú. Neželala som si, a tak mi nový svetrík a šál podala do ruky! Len tak. Žiadne balenie do papiera, žiadna papierová škatuľa ani vrecko, nič.


Chápem, ministerstvo hrozí mastnými pokutami, ak by obchod porušil nariadenie, no vyriešiť to takto? Akože daj peniaze, tu máš tovar a strč si ho… kam chceš!

Aj za toho ohováraného socializmu (jasné, bol to horor, no nežili sme na stromoch) sme chodili do potravín a zelovocu s vlastnou taškou, v odevoch či iných predajniach nám však tovar zabalili do nejakého balíčka, viac či menej nevzhľadného,  a previazali ho šnúrkou, aby sme si ho mohli bez problémov odniesť domov.

Na druhej strane, niekoho tieto zmeny smerom vzad možno potešia. Ak sa vráti na Slovensko Katka z dedinky na Záhorí, ktorá sa začiatkom 80. rokov minulého storočia vydala do Kanady, uverí, že je naozaj doma. Mojej mame, ktorá v 90. rokoch istý čas žila v Montreale, tam rozprávala, ako bola šokovaná prvé mesiace, keď si zvykala na kapitalizmus a navyše na druhom konci sveta.

V nedeľu ráno jej kanadský muž zavelil, že idú do obchodu. Obliekla sa a keď vychádzali z domu, pýta sa ho, že kde má tašky. A on, že načo tašky? Pozerala naňho, či si z nej strieľa. A keď jej povedal, že v obchodoch jej tovar do tašiek zabalia, nechápala. A potom v aute zase panikárila, že idú zbytočne, však je nedeľa! A to zase nechápal on. Obchody sú predsa otvorené stále…

Na tejto príhode sme sa vtedy bavili, dnes už asi smiešna nie je. Ani to, ako si Katka odkladala do veľkej skrine hory igelitových tašiek všakovakých farieb. Svoju desaťročnú zbierku hrdo ukazovala ako vzácny poklad.

Treba však dodať,  že keď Katka odchádzala zo Slovenska, taká igelitová taška Marlboro bola niečo ako poklad. Mnohí ju nosili ako doplnok, vážne!


Aby som sa však vrátila k tým dnešným spoplatneným igelitkám. Minister životného prostredia hovoril o tom, že by obchody mali ponúkať ekologickejšiu náhradu. A súdruhovia na Slovensku to opäť poňali po svojom. Ako náhradu ponúkajú… NIČ.

Mohlo by vás zaujímať: 

Pri nákupe „igelitka“? Zaplaťte!

 

 

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *