Stĺpčeky

A na treťom mieste je… Štefan Harabín

„My sme nepoučiteľní,“ napadlo mi po oznámení Roberta Mistríka, že sa vzdáva prezidentskej kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej. Dodržal slovo, v slovenskej politike nevídané. Naozaj, klobúk dole.

Neveriacky však sledujem reakcie opozičných politikov na sociálnych sieťach. Mám takmer pocit, že by som sa mala ísť prezliecť do pršiplášťa, lebo ma z obrazovky prinajmenšom ostrieka šampanské.

Píšu o Robertovi Mistríkovi, aký je veľký človek a že  oni, teda  aj my všetci, budeme mať prvú slovenskú prezidentku.


Neverím vlastným očiam a pozerám sa pre istotu do diáru, či som si nejakým nedopatrením nezmýlila dátum prezidentských volieb a ich jednoducho nezmeškala. To by ma fakt mrzelo. Fu, nie, zisťujem.

To len naozaj tak rýchlo dokážeme zabudnúť na iba nedávnu minulosť, na iba nedávny súboj titanov v roku 2004 medzi Mečiarom a Kukanom, ktorý len opodiaľ sledoval Ivan Gašparovič? To naozaj tak rýchlo vieme zabudnúť na jeho vetu, keď sa ho moderátor vo volebnom štúdiu  pýtal, ako vidí svoje šance, lebo prieskumy verejnej mienky mu ešte pred prvým kolom nedávali nádej? „Uvidíme, kde sa dvaja bijú, tretí víťazi, “ povedal Gašparovič a o pár dní bol v druhom kole. Ako to dopadlo už všetci vieme.

Je pravda, že na takéto veľkohubé vyjadrenia o víťazstve už pred prvým kolom si nepamätám ani počas predvolebnej kampane, ktorú vyhral Smer-SD a potom sám vládol.

Čudujem sa opozičným politikom, že majú takú krátku pamäť. Čudujem sa opozičným politikom, že majú odvahu tak podceňovať svojich voličov,  aj keď zodpovedných,  múdrych, rozhľadených, scestovaných, vzdelaných a iných…, že majú tú odvahu ich tak, ani neviem ako to nazvať, podceňovať, či urážať? Nechýba nám, im, náhodou pokora?

Čudujem sa im, že úplne zabudli na tretiu priečku. A na treťom mieste je Štefan Harabín.

Čudujem sa, že majú tú odvahu z ich vlastných voličov verejne robiť  teliatka s lobotómiou pamäte. Veď za jedno doobedie nemôžu tušiť, ako sa s touto informáciou ich volič vysporiada, ako dopadne na nich všetka tá špina, ktorá sa len teraz začne vyťahovať , netušia , ako sa s nie celkom  lichotivým zverejneným prepojením Progresívneho Slovenska s kauzou Bonaparte v serióznych médiách vyrovnajú…


Dnes opozícia bezhlavo zahazardovala s rozhľadenosťou svojich voličov a ani na chvíľu nezapochybovala, že by sa mohli rozhodnúť inak. Škoda, lebo je naozaj už iná doba a ako napísal jeden z ich prívržencov, my sme jednoducho nepoučiteľní a zabúdame.

Aj na to, ako sa voliči druhej strany vedeli často pri voľbách zmobilizovať. Vždy, keď bolo najhoršie a naozaj o niečo išlo. A dnes ide naozaj o veľa.

Preto si spomeňme na toho pána Gašparoviča vo volebnom  štúdiu 2004. Tuším STV, ale je nás naozaj ešte veľmi veľa, ktorí si to pamätajú a nepotrebujú na to dôkaz z netu. Nepovedal tam veľa, lebo sa pre výmeny názorov medzi Mečiarom a Kukanom takmer nedostal k slovu. Ale na záver povedal: „Uvidíme, kde sa dvaja bijú, tretí víťazi.“

Teším sa na prezidentské voľby, veľmi. Nie pre to, že môžem vyjadriť slobodne svoj názor, chvalabohu už to beriem automaticky, ale pre to, že sa možno opäť niečo nové naučím. O nás. Do budúcnosti, pre budúcnosť. Dúfam, že sa u nás ešte stále nejaká hŕstka zodpovedných politikov nachádza. K sebe, svojim deťom, nám a spoločnosti.

…inak na treťom mieste zatiaľ je… Štefan Harabín. A ten pracuje v teréne veľa, veľmi veľa. Keď už teda dnes niektorí poznajú víťaza/ku volieb…

Môže vás zaujať:

Anton Srholec a Štefan Harabín, prvý odkázal auto utečencovi, druhý odsúdil rehoľníka 




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *