Názory a Komentáre

Na Ukrajine nežijú opice. V drahých autách sedia ľudia ako ja

auto tesla

Nenávisť na sociálnych sieťach rozkladá demokratickú spoločnosť, nový zákon má zaviesť pravidlá pre platformy. V boji proti šíreniu dezinformácií a nenávistného obsahu na internete dostane vraj štát do rúk silný zákonný nástroj. Nie je to už príliš neskoro?

Odchádzala som z krajiny, ktorá celá pomáhala. Až sa vojnoví utečenci z Ukrajiny s troma malými deťmi ospravedlňovali pred kamerami. Že nikdy v živote od nikoho nič nepýtali, na všetko si zarobili sami, celý život sa vedeli postarať sami o seba, nič im nechýbalo. Presne ako ja. Dnes sú zrazu pre vojnu odkázaní na druhých. Že sa cítia trápne, ďakovali za pomoc dobrovoľníkom aj štátu. Tak toto si ani neviem predstaviť, ale už viem, že sa to môže stať aj mne. To bolo pred mesiacom. Vrátila som sa do krajiny, ktorú nespoznávam. To naozaj niekto dokáže závidieť už aj vojnu? To naozaj takmer každý tretí človek, ktorý okolo mňa prejde po ulici stále podporuje Putina a dnes už vyháňa a súdi aj vojnových utečencov?

Neohrozte vlastné deti

„Chceme sa s deťmi vrátiť domov, aj keď je vojna,“ povedala mi so slzami v očiach kamarátka z Ukrajiny, ktorá za hranice utiekla aj s dvomi dievčatami. „Ľudia nás tu nemajú radi. Oni si fakt myslia, že sme tam žili ako opice,“ rozplače sa a ako dôkaz mi ukazuje nádherný dom a luxusný kozmetický salón, kde zamestnáva osem ľudí. Krásna pracovitá žena je dnes vďačná aj za zametanie v súkromnej firme.   


Prosila som ju, nech si sociálne siete ani narážky na ulici nevšíma. Že je stále dosť takých, ktorí na šírenie zloby nemajú čas, lebo pomáhajú ľuďom v núdzi alebo pracujú. Prestala plakať až keď k nám pristúpila staršia žena. „My vás tu máme radi! Neohrozte vlastné deti len preto, že niekto zistil, že ste v živote dokázali viac ako on,“ podporila ju staršia dáma.

Ukrajinské „opice“

Obe Ukrajinky boli ako ja pred rokmi. Pracovali, postupne sa posúvali vpred a plánovali veľké veci. Raz úspešne, inokedy menej. Na rozdiel odo mňa však prišli o všetko, domov aj firmy. Zbalili najnutnejšie, sadli do auta a utiekli do únie. Prišli v aute, v ktorom by som utiekla aj ja. Podľa niekoho v drahom. Tiež by som si zobrala to najnutnejšie a najobľúbenejšie. Určite nie staré tenisky či roztrhané tepláky. Naopak, za hranicami by som chcela dokázať, že sme doma nežili ako opice, ale ako Európania.  

Neviem si ani predstaviť, že by ma niekto v takej situácii súdil za auto, mobil, či nechty a že chcem len využiť sociálny systém. Možno by mi nefungovala banka a možno by mi nestačili ani úspory tam, kde je všetko násobne drahšie. Neviem, vojnu som nikdy nezažila, ale podľa krikľúňov možno ešte zažijem. Slovensko vyzerá ako lacný cieľ nielen ruskej propagandy. A potom budú niekde súdiť aj mňa, lebo prídem na drahom aute? Naozaj niekto na Slovensku presne vie, akoby sa pri úteku pred vojnou správal on? To naozaj? Prd vie, ale ešte chvíľu a možno si to práve vďaka takým Slovensko vyskúša. Prečo nie? Podľa ruského zápachu, čo sa z neho šíri,  Slovensko je vhodný kandidát na otestovanie si, čo všetko si Rusko môže ešte dovoliť.


 Sú presne ako ja

Na diaľnici som predbiehala aj drahé autá s ukrajinskými značkami. Vždy som si pomyslela, bože, sú to rovnakí ľudia ako ja. Aj mňa tak budú súdiť len preto, že by som prišla na drahom aute? Ani si neviem predstaviť, že by som bola nútená niekde čakať v rade na základné potreby, lebo niekto napadol moju krajinu. Veď toto sa môže stať aj mne! Sú rovnakí ako ja!  

Na jednej strane množstvo dobrovoľníkov a darcov, ktorí by utečencom dali aj posledné. Na druhej strane závistlivci a zlí ľudia, ktorí by im aj to posledné vzali. Len preto, že zistili, že niekde, kde sa žije síce ťažšie ako u nás, aj tak dokázali viac? Musí to byť bolestivé zistenie, že „nejaký Ukrajinec“ v živote dokázal oveľa viac ako len šíriť zlobu na internete.

Alebo už ani to nie

Aj ja už viem, kto by mi v čase vojny pre drahé auto nepomohol. A pre nich malé vysvetlenie. Viete, aký je dnes základný rozdiel medzi takými a Ukrajincami, ktorým musíme pomôcť? Lebo Ukrajinci sa do vážnych životných problémov nedostali vlastnou vinou, kým závistlivci evidentne áno. Už  takmer 33 rokov môžeme každý rozhodnúť o tom, ako budeme žiť. Ukrajinec takú možnosť zatiaľ stratil 24. februára 2022. Takže, ak nejakého Slováka či aj Čecha dráždi drahé auto, čo v slobodnej a demokratickej spoločnosti urobil preto, aby si také mohol kúpiť? Či vám niekto také drahé auto kúpil a aj tak máte „solidarity“ už plné zuby? Aj to veľa vysvetľuje…

Nie, nemali sme sa doteraz všetci len dobre. Mnohí sa mali aj ťažko a do zlej životnej situácie sa nedostali len vlastnou vinou. Takým treba pomáhať vždy a tých ostatných mi tak môže byť maximálne ľúto. Alebo už ani to nie.  

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *