Stĺpčeky

Náboženstvo nie je nutným predpokladom morálky

V modernej spoločnosti už koncepcie správneho života nie sú odovzdávané a vynucované „dominantným inštitucionálny aparátom“, pripomenul významný americko-rakúsky sociológ Thomas Luckmann vo svojej pražskej prednáške roku 2009. Tá je aj v našom slovenskom kontexte stále aktuálna.

Morálka sa skladá zo súboru predstáv o tom, čo je správne a čo nie. Popri tom názor na svet je zložený z predstáv o povahe života a smrti, rozlíšenia dobrého a zlého atď., pričom v týchto predstavách sú obsiahnuté rôzne skúsenosti.

V dávnych spoločnostiach a civilizáciách s jednotným morálnym poriadkom bola morálka určovaná a legitimizovaná náboženstvom. Zostávala „pevne pripútaná k náboženským inštitúciám“. Tie boli vlastne nábožensko-morálnymi inštitúciami s monopolom náboženstva, morálky a práva. Morálka a jej dôležitosť bola legitimizovaná odkazom na posvätné univerzum.


Náboženský morálny poriadok tak určoval koncepciu správneho života. Morálka a náboženstvo boli vnímané ako identické.

V modernej spoločnosti špecializácia hlavných oblastí verejného života a moderná verzia pluralizmu znamená okrem iného aj demonopolizáciu názorov na svet i koncepcií správneho života. „Kanonizovanie“ jedného názoru na svet, ktorý by bol záväzný a ktorý by prijala celá spoločnosť, už nie je možné. Nie je už možná dogmatizovaná koncepcia správneho života očakávaná a vynútiteľná „dominantným inštitucionálny aparátom“.

Toto všetko „však neznamená, že náboženstvo je na významnom ústupe“, ale že „prešlo epochálnou zmenou svojej spoločenskej formy“.


Analogicky morálka pozostáva tak z ostrovčekov tradičnej kresťanskej a židovskej morálky, ako aj z tradičnej humanistickej morálky i ďalších podôb sekulárnej morálky, pripomenul svojho času sociológ Thomas Luckmann.

V tomto zmysle môžeme dodať, že náboženstvo už nie je jedinou a výlučnou základňou morálky ani jej jediným legitimizačným nástrojom morálky. Alebo inak, náboženský morálny poriadok už v modernej demokratickej a pluralitnej spoločnosti nie je a nemôže byť jediným predpokladom a výlučným meradlom morálky a správneho života.

Lenže už aj Luckmann vedel o rôznych verziách kresťanského fundamentalizmu či fanatizmu, ktorý na modernitu nahliada ako na jav vytvárajúci zmätok a podporujúci nemorálne správanie. To je však už iná téma.


(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *