Kultúra

Najuniverzálnejšia reč sveta, v ktorej sa ľudia navzájom neurážajú

Milujem hudbu. Neviem si bez nej predstaviť život. Vie ma nabiť, rozhýbať, rozveseliť, ale aj parádne rozcitlivieť či rozplakať. Inšpiruje ma, ale aj lieči. Mám len základné hudobné vzdelanie, ale hru na klavír dodnes praktizujem ako amatérsku hudobnú terapiu, pri ktorej si oduševnene zahrám svoj jednoduchý, značne obohraný a rokmi zautomatizovaný repertoár a hneď mi je lepšie na duši.

Ako poslucháč mám svoje viac či menej obľúbené hudobné štýly a podľa toho si vyberám, čo počúvam. Počúvam naozaj rôzne veci, na ktoré ma navedie intuícia, momentálne rozpoloženie, ale aj zvedavosť, či chuť objavovať v hudbe stále niečo nové. V princípe si však myslím, že hudba je len jedna a je to tá najuniverzálnejšia reč na svete, ktorej rozumie každý národ. A je jedinou rečou, v ktorej sa ľudia navzájom neurážajú.

Už je tomu pár rokov, čo som do svojho života vpustila džez. Hudobný štýl, ktorý ma pomerne dlhú dobu veľmi neoslovoval, lebo som v ňom nenachádzala melódiu a počúvaním ušami som sa naň nedokázala naladiť. Ale raz som bola na jazzovom festivale a tam sa to stalo. Tá hudba prenikla do mňa skrz naskrz, zimomriavky striedali nadšenie až dojatie. Pochopila som, že hudbe netreba až tak rozumieť, ale treba ju cítiť. A potom si to človek naozaj užije.


Energiu, ktorú táto náročná hudba dáva prostredníctvom nadšených džezových muzikantov, prevažne v komornom prostredí, sa nedá opísať. Musí sa len zažiť. Ich hudobná a duševná súhra v danom momente na pódiu je nákazlivá. Ich profesionalita, nástrojová zručnosť a hudobná flexibilita, ktorú im práve džez umožňuje, je ohromujúca. Je to vždy jedinečný moment pravdy a nefalšovanej improvizácie na pódiu, ktorý sa nikdy viac nezopakuje, a z ktorého majú radosť nielen poslucháči a samotní muzikanti, ale ešte aj ich hudobné nástroje. Ja osobne považujem džez za hudobné „houte couture“.

Dnešný deň bol v hudobnom svete vyhlásený za Medzinárodný deň džezu. V roku 1991 ho v USA vyhlásil džezový hudobník D. Michael Denny na oslavu džezovej hudby, jej histórie a džezových muzikantov. Aj keď termín trochu koliduje so Svetovým dňom džezu (30. apríl), nič to nemení na fakte, že ho treba osláviť. A najlepšie hudbou.

Som šťastná, že máme na Slovensku mnoho vynikajúcich džezových  hudobníkov, zastúpených takmer v každej generácii, ktorí sú doslova svetového formátu, čo dokazujú svojou muzikou za hranicami našej krajiny. Teším sa, že nám rastú aj mladé džezové talenty a že ich dokážeme na Slovensku rôznymi súťažami podporiť a rozvíjať. Som vďačná, že nám títo skvelí hudobníci dokážu sprostredkovať jedinečné hudobné momenty prostredníctvom početných jazzových koncertov, festivalov už takmer po celom Slovensku. Som naozaj rada, že som objavila džez.

Slovenskej speváčke leží New York pri nohách 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *