Kultúra

Najväčší umelec 20. storočia spieval v 8 jazykoch, predal viac ako 100 miliónov nosičov, zložil viac ako 1000 skladieb a nakrútil viac ako 80 filmov

Známy francúzsky šansoniér arménskeho pôvodu Charles Aznavour spieval o láske, ale reflektoval aj citlivé spoločenské témy. Spevák bol vyhlásený v ankete americkej televízie CNN za najväčšieho umelca 20. storočia a dostal množstvo cien a rádov od Zlatého leva z Benátok po najvyššie francúzske vyznamenanie – Rád čestnej légie. Od narodenia jedného z najväčších šansoniérov a skladateľov, akých Francúzsko kedy poznalo, uplynulo 22. mája 2019 95 rokov.

Aznavour predal počas svojej kariéry viac ako 100 miliónov hudobných nosičov, zložil viac ako tisíc skladieb a nakrútil 80 filmov. Manželka bývalého francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho Carla Bruni-Sarkozy speváka výstižne charakterizovala slovami: „Nebol veľký, ale postavou pôsobivý, a na scéne úplný gigant. Nebol krásny, také čosi by preňho bolo príliš banálne: on bol neodolateľný.“

Shahnour Vaghinagh Aznavourian, známy pod umeleckým menom Charles Aznavour, sa narodil 22. mája 1924 ako syn arménskych utečencov Michaela a Kedar Aznavourových, ktorí sa usídlili v Paríži asi rok pred jeho narodením. Srdcom bol viac Parížan a vždy sa cítil byť viac Francúzom ako Arménom. Už ako mladík mal blízky vzťah k literatúre.


Obľuboval klasikov francúzskej literatúry, akými boli Victor Hugo, Jean de la Fontaine, Moliere, Pierre Corneille či Jean Racin. Okrem literatúry mal talent na spev i herectvo. Na svoju umeleckú dráhu sa pripravoval v divadelných kurzoch.

Do sveta hudby prenikol v 40. rokoch 20. storočia ako textár a pesničkár. Písal pre iných známejších spevákov a šansoniérov až neskôr začal spievať sám. Jeho charakteristický hlas mal chrapľavé zafarbenie spôsobené nedomykavosťou hlasiviek, na ktoré si poslucháči a kritika museli chvíľu zvykať. Počas vojny, v nacistami okupovanom Paríži, spieval v kabaretoch, zatiaľ čo jeho arménski rodičia doma ukrývali nielen svojich krajanov, ale aj Židov a Rusov.

V začiatkoch svojej profesionálnej kariéry tvoril dvojicu spolu s pianistom Pierrom Rocheom. Úspešný textár, ktorý už desaťročia definoval popkultúru krajiny, sa nebál medzi prvými hovoriť aj o homosexualite: „Začal som s homosexualitou a chcel som prelomiť každé tabu.“ Po vojne úzko spolupracoval s talentovanou Edith Piaf, pre ktorú napísal mnoho piesní.

Začiatkom 50. rokov 20. storočia sa osamostatnil a postupne zaznamenával úspech na koncertných pódiách. Stretával sa s najväčšími hviezdami hudobného sveta, akými boli Frank Sinatra a Gilbert Bécaud. Poslucháči často označovali Aznavoura za francúzskeho Franka Sinatru.

Spieval v ôsmich svetových jazykoch, čo mu nakoniec pomohlo preniknúť až na jednu z najslávnejších scén sveta – newyorskú Carnegie Hall a na ďalšie popredné scény po celom svete. Často uvádzal pieseň Que C’est Triste Venise, ktorej autorom je arménsky hudobník 18. storočia Sayat Nova. Medzi spevákove úspešné songy z neskoršej éry patrí pieseň Love is New Everyday, ktorú naspieval so Stingom.

Šansoniér bol tiež veľmi úspešným podnikateľom, vlastnil veľké hudobné vydavateľstvo a koncertnú agentúru. Písal muzikály a hral vo filmoch. „Bol som vychovávaný v duchu ruského divadla, hlavne Stanislavského. Rodičia boli herci a speváci, veľa ma naučili,“ uviedol Aznavour.


Svoju najslávnejšiu filmovú úlohu stvárnil vo filme Tirez sur le pianiste (Strieľajte na pianistu, 1960) v réžii Francoisa Truffauta.

Boli aj filmy, ktoré sám považoval za svoju srdcovú záležitosť ako Le Temps des loups (Čas vlkov, 1969). Pod réžiu sa podpísal Rod Pridy. Inak to nebolo ani v prípade legendárnej snímky Le Tambour (Plechový bubienok, 1979) v réžii Volkera Schlöndorffa. Zahral si aj v snímke o jeho domovine Arménsku režiséra Atoma Egoyana s názvom Ararat (2002). Známou sa stala aj dráma režiséra Laurenta Herbieta Mon colonel (Môj plukovník, 2006). Aznavour vo filmoch účinkoval s populárnymi hercami ako boli Gérard Depardieu, Jean-Paul Belmondo, Jean-Louis Trintignant, či Alain Delon.

Po ničivom zemetrasení v Arménsku v roku 1988 založil úspešný šansoniér charitatívny spolok Aznavour pre Arménsko, s ktorým vyberal peniaze pre postihnuté oblasti. So svojím švagrom, Georgesom Garvarentzem, napísali pieseň Pour Toi, Arménsko, ktorá zaberala prvé miesta hitparád trinásť týždňov. Zisky z honorárov išli do Arménska. V roku 1995 bol Charles Aznavour menovaný za arménskeho vyslanca a stáleho zástupcu pri UNESCO.

Vo veku vyše 90 rokov ešte vo svojom zamatovom kresle poskytoval rozhovory médiám. „Keď som napísal pieseň o láske nepočujúcich Quiet Love, naučil som sa posunkovú reč,“ spomenul pieseň, ktorú naspieval s Lizou Minnelli.

Velikán šansónu zomrel 1. októbra 2018 vo veku 94 rokov v Paríži krátko po návrate z turné v Japonsku.

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *